Maybe Someday

Jump from the plane

SARAH´S POV

„Počkajte!“ Zakričal Gilinsky. Bol oblečený ako my. On ide s nami? „Nehovor, že si ideš skočiť?“ Hneď k nemu pribehol Johnson. „Povedzme, že ma ta tvoja veta, tak trochu rozhodila.“ „Vidíte, ja viem čo na neho zaberá!“ Prehlásil pyšne. „Takže preto ste tam tak dlho boli?“ „Áno, už ho toľko nespovedajte chudáka.“ Konečne prišiel už  aj Cody. To znamená jediné, ide sa nato! „Nastupujeme!“ Zavelil a všetci sa dali do pohybu. V lietadle sme si posadali vedľa seba. Na všetkých bolo vidieť, radosť a zároveň aj nervozitu. Gilinsky sa usmieval, čo bolo divné. Vyzerá, ako keby to z nás znášal najlepšie a to sa najviac bál. Možnože to len skrýva. Premeriavala som si ho celého pohľadom, ale žiadny náznak nervozity som nenašla. Gilinsky si ma všimol. „Nehypnotizuj ma! Radšej mi povedz či si už volala s Andreou.“ Hneď ako povedal jej meno, mu začali žiariť oči. Niekto sa tu až moc zaláskoval. „Hej, volala som s ňou. Nemôže prísť.“ Rýchlo som odpovedala, pretože by som buchla do smiechu. Naschvál som sa pozerala niekam inam, ako na neho. Mrkla som naňho očkom. Nešlo si nevšimnúť jeho sklamaný výraz. „Jack?“ „Hmm?“ Spýtal sa sklamane. „Ešte som jej nevolala.“ Dodala som a usmiala sa. Tento krát som neuhla pohľadom, ale pozorne ho sledovala. Vyčaril sa mu úsmev na tvári a znovu žiaril ako slniečko. „Nechcela by si sa venovať radšej mne?“ Podpichol ma Nash. „Ani nie.“ Odbila som ho. Obidvaja sme sa začali smiať. „Musí ti stačiť, že s tebou idem spáchať samovraždu.“ „Až také hrozné to nebude.“ Uistil ma. „Máš pravdu, so mnou to bude skvelé.“ Povedala som povýšene. Pozrel sa na mňa pohľadom či to myslím vážne. Nemusela som mu odpovedať, pretože som sa začala zase smiať. To ako odpoveď stačilo. „Má niekto ešte nejakú otázku pred skokom?“ Spýtal sa Cody. Všetci mlčali. Po chvíli sa postavil. Všetky pohľady naňho. „Aspoň sa trochu tešíte?“ Spýtal sa úprimne. Matt sa ozval ako prvý. „Hej, hej, hej!“ Začal skákať na sedačke. Preskočilo mu. „My sa tešíme tiež.“ Prehovoril Cameron a popritom držal Lýdiu za ruku. Sú moc zlatí. Mia sa tvárila divne. „Mia, je ti zle?“ „Neviem.“ Ako to že nevie? „Dýchaj hlavne.“ Upokojovala som ju. Zabudla som na jej nevoľnosti z lietania. „Deje sa niečo?“ Začal stresovať Matt. „Mii býva zle pri lietaní.“ „Prečo si mi to nepovedala? Nepustil by som ťa!“ „Možno pre toto.“ Odpovedala mu vystresovane. „No ták, klud. Veď skáčeme spolu. Mysli nato, že ťa milujem.“ „Nie, radšej buď ticho!“ Privrela oči. Musela som sa zasmiať. Veď vie dobre, že Mia komplimenty nenávidí. „Pripravení?“ Prerušil nás Cody. Všetci prikývli aj keď neisto. „Fajn, ešte neuvoľňujte pásy. Až keď niekoho zavolám, ten si bude môcť. Začneme od kraja. Chcem, aby sme si skočili po sebe v krátkych intervaloch. Nech máte z toho nejaký spoločný zážitok. Skáčem posledný, takže žiadny strach. Každého z vás zhodím s radosťou dole.“ Dopovedal a všetci sa začali smiať. „Teraz mi pôjdete po dvoch, vedľa seba. Ja si vás skontrolujem a ukážem vám na prvých dvoch systém zoskoku.“ Každého skontroloval ako povedal a aj vysvetlil systém. Nepríde mi to nejaké zložité. My čo sme po dvojiciach to máme trošku ťažšie, ale to nevadí. „Odpočítavam. Nezabúdajte, že každý z vás ma na zoskok iba štyri sekundy aj dvojice.“ A sakra! „Päť, štyri, tri, dva, jeden. Poď!“ Bola som s Nashom niekde v strede. Vedľa nás stála Mia s Mattom. Cameron vzadu ešte upokojoval Lýdiu. Prví odvážlivci boli Taylor a Aaron. Hneď potom ich nasledovali Jackovia a ďalej si už nepamätám. Kto by si to v takom strese pamätal. No nezabudnem na pocit, keď som si skočila s Nashom len tak do prázdna. Cítil som sa voľná. Bez starostí. Ak som náhodou niekoho zahliadla, tak mal jedine úsmev na tvári. Nash ma chytil za ruky. V tej rýchlosti sme spravili salto. Mali sme to v pláne a pýtali sme sa Codyho, či je možné to vykonať. Povolil nám to a vysvetlil ako nato. Pár sekúnd pred tým, ako mal Nash rozprestrieť padák, ma chytil okolo pásu. V tej chvíli by som mu povolila, aby si so mnou robil čo len chcel. Keby vie čítať moje myšlienky, kto vie či by to aj nevyužil. Usmiala som sa popri páde nad mojou myšlienkou. Nash konečne rozprestrel padák ako ostatní. Počula som už aj hlasy ostatných. Taký pokoj. Aaron niečo trepal do kamery, ktorú mal na hlave. Samozrejme Bryantovi nechýbal fotoaparát v ruke. Mohol ho mať pod podmienkou, že si skočí s Codym. Inak by nemal kto zaňho uvoľniť padák a porobiť ďalšie veci potrebné nato, aby skok prežil. Posledné sekundy do pristátia. Všade počujem krik a hlavne otázky, čo sa stane ak zle pristanú. Učili sme sa, ako sa pristáva, takže nestresujem a Nash tiež nie. Boom! Znovu cítim zem pod mojimi nohami. Pomaličky na nás padá náš padák. Ostávame nehybne ležať. Musím ležať na Nashovi.  Nie že by mi to prekážalo, ale Nash musí zniesť moju váhu. Udýchaní sa vyhrabeme z pod padáku. Tých, ktorí nato ešte nenabrali sily im pomôžeme. Dvojice sa odpojili od seba. „Tak to bolo bohovské!“ Začal vrieskať Matt a behal po celej pristávacej ploche, čo bola lúka. Stále lepšie ako cesta. Každí sa smial a rozprával o svojich pocitoch. V tú istú chvíľu som sa pozrela na Nasha, ako on na mňa. Objali sme sa a dali si pusu. Ešte že sme sa udobrili. Neviem čo by som bez neho robila. Skočila by som vôbec?  

Fuuu, už 7.1K prečítaní. Pre mňa veľké číslo! Vážim si to, moc♥ 

Thanks<3