LÝDIA'S POV
„Snáď tomu neveríš Cameron." Pozrela som sa naňho so strachom v očiach. „Chceš mi snáď nahovoriť že na tej fotke nie si vôbec ty?" Zvýšil hlas. „Som na nej, to nepopieram, ale Mike je len kamarát." „Aha, takže Miiike." Pretočila som nad ním očami. „Hádam nežiarliš na kamaráta?" „A si si istá, že je to len tvoj kamarát?" Chytila som ten časopis a roztrhala som celú prednú stranu. „Fajn, ver si tým hlupákom, čo nás odfotili, ale keď prídeš zase nato, že som hovorila pravdu, nechoď za mnou!" Vykričala som mu to do tváre a odišla som do izby. „Lýdia, vráť sa!" Kričal na mňa zdola, ale ja som ho ignorovala. Vrela vo mne zlosť. Ako mi nemôže veriť? Naozaj si myslí, že by som ho podviedla?! Chytila som prvé čo som mala po ruke, konkrétne vankúš a šľahla som ho do steny. Opakovala som to mnohokrát za sebou, aby som vybila tú zlosť. Hneď nato prišla do izby Sarah. „Šibe ti? Čo robíš preboha?" Stála na mieste a sledovala ako sa nekontrolujem. „Haló! Prestaň!" Vzala ten vankúš a hodila ho niekam preč. Videla na mne aká som zničená. Po našom očnom kontakte sa nezmohla na nič iné, iba na veľké a silné objatie. „Nechcem byť otravná, ale čo sa stalo?" Pošeptala. Neodpovedala som. „Ak teda nechceš, nemusíš mi o tom hovoriť. Ale sľúb, že si teraz ľahneš a pospíš si." Iba som prikývla a ľahla som si. Sarah ma prikryla. „Idem ti spraviť čaj, hneď som tu." Nevydržím jej to nepovedať. Nechcem ju s tým obťažovať ani ju do toho nejako zapliesť, ale potrebujem sa s tým niekomu zdôveriť. Chce si ma vypočuť a to si vážim, ale nechcem aby to riešila za mňa. Poznám Sarah a taktiež aj jej akčnú povahu. O chvíľu prišla s úsmevom na tvári a aj s čajom v ruke. Položila ho na môj nočný stolík a dala sa na odchod. „Počkaj." Prehlásila som s naliehavosťou v hlase. „Hm?" Venovala mi zmätený pohľad. Asi nečakala žeby som vôbec s ňou nejako komunikovala. „S Cameronom sme sa zase pohádali." Rozbehla sa ku mne späť. Ľahla si vedľa mňa a objala ma. „Počúvam ťa." „Včera som bola s Mikeom na obede. Je v Amerike." Sarah sa trošku podvihla. „Počkaj, myslíš Mikea zo základky?" Prikývla som a pokračovala som. „Vyfotili nás a dali nás na titulnú stranu. Vraj som vymenila Camerona za neho. Samozrejme Cameron tomu uveril. Ja už neviem, čo mám robiť, aby mi viac dôveroval!" Začali sa mi plniť oči slzami. „Neplač! Tým sa nič nevyrieši. Musíš Cameronovi dokázať, že to nie je pravda. Nemôžete sa hádať kvôli takýmto blbostiam!" „Ale ako mu to mám ešte dokázať? Ja sa nechcem s ním hádať." Sarah upevnila naše objatie. „Zlatíčko, nikto sa nechce vo vzťahu hádať. Ale však vieš že bez toho by to nebolo ono. Proste si to vyrozprávate a hotovo." „Uvidím. Inak dala si mi do toho čaju cukor?" Sarah sa postavila a zobrala mi čaj z ruky. „Nie, nedala. Prepáč, idem to napraviť." Už bola na odchode, keď som ju znovu zastavila. „Nikam nejdeš, idem tam ja." Vzala som si čaj späť a odpochodovala som až do kuchyne. „Ahoj Bryant." Pozdravila som Bryanta sediaceho na stoličke. „Ahoj." „Čo robíš?" Priblížila som sa k nemu. „Kontrolujem fotky." „Môžem sa pozrieť?" Pozrela som sa na neho psími očami. „Jasné." Podal mi fotoaparát. „Tie sú úžasné!" „Vďaka. Dnes sme fotili na kamarátovom ostrove. Ak chceš, môžeš tam ísť zajtra so mnou. Prespíme tam pár nocí." Keď tak nad tým rozmýšľam, nie je to až taký zlý nápad. Nové prostredie, noví ľudia. Aspoň si oddýchnem od Camerona. „Prijímam." Odsúhlasila som s úsmevom. S nadšeným pocitom som si osladila čaj a vybehla som späť hore. „Ale ale, čože zrazu taký úsmev." Podpichla ma Sarah. „Zajtra idem na ostrov na pár dní aj s Bryantom." „Čože?! A čo bude s Camom?" Odpila som si z čaju. „Je mi to jedno! Idem sa pobaliť." „Lýdia, tebe preskočilo! Už ti zrazu na tom nezáleží? A čo budeš robiť na ostrove?" Sarah ma nasledovala popri kladení otázok až do izby. „Bryant tam ide fotiť, tak idem s ním. Sám mi to navrhol." „Nebodaj budeš robiť modelku?" Zasmiala sa. „Ale čosi! Par krát sa im možno strčím do záberu, ale to bude asi tak všetko. Budem oddychovať a myslieť pozitívne!" Vyplazila som jej jazyk. Sarah totiž vetu typu „mysli pozitívne" nenávidí.
Áno, je to tu! Nová časť. Ja viem, neuveriteľné po tak dlhom čase :D.
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...