CAM´S POV
Zobral som Lý na výlet. Keďže spolu tvoríme pár, chcem s ňou tráviť, čo najviac času. Boli sme na ceste domov, keď sa mi zastavilo auto. Skontroloval som nádrž. Benzínu máme dosť. Niečo sa muselo stať autu. Bál som sa Lý niečo povedať, aby si nemyslela, že som zlyhal. Hneď som volal Mattovi, ale nezdvíhal mi to. Vždy mi to zdvihne. Čo robí také, že nie je pri telefóne. „Cam? Prečo nepokračujeme v ceste domov?“ Zlyhal som! „Niečo sa stalo s autom, už som volal Mattovi, ale nezdvíha to.“ „Tak zavolaj Nashovi.“ Čakal som, že bude panikáriť a nie mi dávať užitočné rady. Vytiahol som mobil a vytočil som Nashove číslo. „Konečne to niekto zdvihol!“ „Čo panikáriš?“ „Pokazilo sa nám auto a nemáme sa ako dostať domov. Matt ani ostatní to nezdvíhajú a my tu trčíme približne hodinu.“ Vysypal som zo seba neskutočne veľa informácii a čakal na Nashov plán. „A to nemôžeš zavolať Bryantovi? Mne sa fakt pre teba nechce ísť, som so Sarah.“ „Tak si tu jebačku odpustite a príďte pre nás, čau!“ Ukončil som naštvane hovor a išiel za Lý. „Akú jebačku?“ Smiala sa Lý. „Nashovi sa pre nás nechce ísť, pretože je so Sarah.“ „Takže tu ostaneme?“ Nahodila zdesený výraz. „Nie, prídu pre nás, neboj sa.“ Usmial som sa a ju to zrejme upokojilo. Celý ten čas sme sa rozprávali. „Konečne prišli pre nás hrdličky!“ Prehlásil som, keď som uvidel prichádzať auto Nasha. Vystúpil len Nash. „Tak, čo je tomu autu?“ „No keby to viem, už ho dávno opravím.“ Nash pretočil očami a zavolal odťahovaciu službu. To nám momentálne asi ako jediné pomôže. Stáli sme neďaleko mesta, takže prišli za chvíľu. Lýdia išla do auta za Sarah a ja s Nashom sme riešili problém. Pánom sme prerozprávali celú situáciu. Naložili moje auto a ja som sa len pozeral, ako sa odo mňa vzďaľuje. Dal som im na mňa kontakt, aby sa ozvali, keď zistia čo bolo autu alebo keď ho budú mať už opravené. Nasadli sme s Nashom do auta. S mojou naštvanou náladou som aj zabudol pozdraviť Sarah.
LÝDIA´S POV
Sedeli sme v Nashovom aute a mali sme nemierené domov. Nash s Cameronom boli celú cestu ticho a ja som sa konečne prihovorila potichu Sarah. „A to ste to vážne robili?“ „Čo s tým každý máte?“ „Tak teraz som zmätená.“ Venovala som jej taký divný pohľad. Pripadala som si ako blondínka. „Nie Lýdia, nerobili sme to!“ Sarah vykríkla, čo nemala, pretože ju počuli chalani. Teda hlavne Nash, ktorý sa začal usmievať. Sarah bola celá červená. Teraz neviem, či od zlosti alebo sa cítila trápne? To už zavládlo absolútne ticho. Našťastie sa táto cesta skončila rýchlo, pretože sme boli za chvíľu doma. Nash nás vysadil pred náš dom a s Camom v aute išiel zaparkovať. Takže som ich s Camom rozdelila. Možno preto je taká nahnevaná. Bože! Však budú mať na seba celé leto. Bez slova sme sa rozišli v dome a ja som si to namierila do mojej izby. Otvorila som dvere a na posteli ma čakalo prekvapenie. „Kvety!“ Celá som sa rozžiarila, pretože som vedela od koho sú. A ten odkaz! Musím ich dať do vody. Nechcem o ne prísť. S kvetmi, som sa rozbehla po schodoch do kuchyne nájsť nejakú vázu. Čo som asi nemala. Zle som stupila na schod a už som letela dole. Posledné, čo som videla, bol Aaron, ktorý mal panikársky výraz. Potom nasledovala tma.
AARON´S POV
Vybral som sa k Isaacovi, preto som s ním chcel nahrať cover na pesničku Paradise. Po schodoch išla Lýdia s kvetmi v ruke. Mala nadšený výraz, pokiaľ nezačala padať dole. Snažil som sa ju chytiť, ale bolo neskoro. Chcel som jej pomôcť vstať, ale ona nevnímala. Bola úplne mimo. „Isaac!“ „Čo sa de? Preboha!“ Pribehol rýchlo ku mne a k Lý. Začal kontrolovať, či dýcha. Našťastie dýchala, ale to neznamená, že je úplne v poriadku. Hneď som volal do nemocnice a Isaac bol pri Lýdii. Sanitka prišla za 15 minút. Lý ležala v obývačke na sedačke. Do vnútra prišli sanitári a kontrolovali ju presne ako Isaac. Museli zhodnotiť, či ju zoberú do nemocnice, alebo nám ju nechajú doma. Bola v bezvedomí a mohla mať kludne otras mozgu. Preto sa rozhodli ju zobrať so sebou. Isaac išiel s nimi v sanitke a ja som zobral do auta Sarah. Ostatní nás nezaujímali. Aspoň v tej chvíli. Sledoval som sanitku, pretože som nevedel do akej nemocnice presne ideme. V La je ich dosť. V nemocnici som nebol už dlho. Chvalabohu. Sanitári niekde odniesli Lýdiu a nám ostávalo len jediné, čakať. Ja som obvolal chalanov a Sarah Miu. Isaac, len ticho sedel, ako v šoku. Zavolal ju na prázdniny do La, aby si ich užila a nie ich strávila v nemocnici. Ani jeden z nich zato nemôže. Čakali sme na chalanov, Miu a správu od lekárov. Odpočítavali sme každú minútu. Počul som každý tik hodinových ručičiek. Bolo to znervózňujúce. Potešil ma príchod chalanov a Mii, ktorá držala v ruke knihy? Môj bože. Načo sú jej teraz knihy? Ďalší, ktorý ma zaujal, bol Cameron. Mal nervózny a naštvaný výraz dokopy. Nedivím sa mu. Je to predsa jeho priateľka. Pustil som ho sadnúť, aby sa upokojil. Viem, že sa každý z nás chová, ako keby Lý umierala, ale máme ju radi a záleží nám na nej. Odkedy všetci prišli, prerušilo sa ticho a spustila sa veľká vrava. Prerušil nás doktor, ktorý s pokojným výrazom prišiel k nám. „Vy ste tu všetci so slečnou Lýdiou Martin?“ Nahodil takmer nechápavý výraz. Všetci sme prikyvovali. „Spýtam sa teda inak. Kto je s ňou rodina?“ „Nikto, ale ja som jej najlepšie priateľka.“ Ozvala sa Sarah, pretože Mia bola začítaná do jej knihy. „Tak vy poďte so mnou.“ Sarah s doktorom sa stratili za zatvárajúcimi sa dverami. A my sme len dúfali, že je v poriadku.
SARAH´S POV
Doktor mi povolil ísť za Lýdiou. Vraj sa už prebrala a má menší otras mozgu, ako sa predpokladalo. Ja ani vlastne neviem, ako sa jej to stalo. Aaron bol taký rozrušený, že mi to nevedel ani vysvetliť. Jediné, čo viem je, že išiel za Isaacom kvôli niečomu. Popri mojom rozhovore s doktorom sme sa dostali k Lýdiinej izbe. Povedal, že nás nechá osamote. Otvorila som dvere od jej izby a videla tam Lýdiu ležiacu na posteli. Keď ma uvidela, začala sa usmievať. „Ani nevieš, ako sme sa o teba všetci báli.“ „Kde sú všetci?“ „Čakajú vonku, úplne všetci.“ Stále sa usmievala a ja som mala radosť, že je v poriadku. „Čo si robila, keď si spadla?“ „Cam mi poslal kvety a ja som išla dole pre vázu.“ Začala sa smiať a červenať zároveň. „No vidíš, čo ti pán romantik spôsobil!“ „Odkáž mu, že ďakujem.“ „Odkážem, neboj sa. A teraz si odpočiň.“ Zakývala som Lý a opustila som miestnosť. Keď som bola znovu pri všetkých, hneď sa na mňa vrhli. Presne ako na doktora. „Tak čo, je v poriadku? Môžeme ísť za ňou? Kedy ide domov?“ Z každej strany sa na mňa valili otázky a ja som nevedela komu skôr odpovedať. „Ticho!“ Prehlásila som na celú nemocnicu a oni stíchli. „Lýdia je v poriadku, má malý otras mozgu a chce si odpočinúť, takže teraz ideme domov. Neviem kedy ju pustia a Cam, mám ti odkázať, že ďakuje za kvety.“ Venovala som úsmev Camovi, ktorý prijímal dobré správy o Lýdii. „Som rád.“ „Tak a teraz poďme domov. Zajtra za ňou prídeme.“ Všetci sme sa zobrali, až na Cama a Isaaca, ktorí sedeli na stoličkách ako prilepení. „Vy nejdete?“ „Nie, ostávame tu. Zajtra sa stretneme a nevymýšľajte.“ Odpovedal mi Isaac. Camerona chápem, je to jej priateľ, ale prečo Isaac. Dúfam, že si nevyčíta, čo sa jej stalo. Pomaly sme odchádzali z nemocnice bez Cama, Isaaca a Lý. Celá táto situácia má jednu výhodu. Môžeme s Miou prespať u chalanov alebo oni u nás. Viem , je blbé hľadať výhody na nešťastí druhých. „Tak čo Mia? Dnes bude divoká noc s Mattom?“ Začala som podpichovať Miu. „Jedine divoká noc s knihou.“ Odpovedala začítaným výrazom. Bože, takáto možnosť a ona ide čítať knihu. „To by si ty skôr mala pokračovať v tom, čo ste s Nashom začali.“ Pozrela som sa na Miu s pohľadom “čo tým myslíš?“ „Ale no ták, nerob sa nevinná. Každý to už vie.“ Prečo si dnes každý myslí, že som spala s Nashom? „Šibe ti? Ja som s ním nespala.“ „Vieš komu hovor.“ Túto tému som už radšej s Miou neriešila. Nikam to nevedie. „Johnson? Spravíš pre mňa láskavosť?“ „Pre teba čokoľvek.“ Mrkol na mňa. „Followni si prosím Francescu Balej!“ Vypadlo zo mňa. „Ako povieš.“ „A kludne si pozri ako vypadá a tak.“ Tento krát som mrkla ja. „Zdá sa mi to alebo ma chceš s ňou dať dokopy?“ „Nie, to sa ti len zdá.“ Odpovedala som ironicky a premiestnila sa k Nashovi, ktorého som začala otravovať tiež. „Nash?“ „Áno? Koho si mám follownúť?“ „No haha! Ja len, aby si zavolal tej mamine. Chcem spoznať Sky.“ Nash ma poslúchol a naozaj zavolal mame. O chvíľu to položil so slovami. „Sky príde zajtra na obed.“ „Lepšie si to vybaviť nemohol!“ Objala som ho. Ešte nás čakala cesta domov a potom už iba spánok po dlhom dni.
Dúfam , že sa časť páčila. Keby chce niekto venovať časť, stačí napísať do správ:).
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...