Maybe Someday

What the fuck am I doing?

LÝDIA'S POV

Mia s Mattom sú niekde v divočine na farme, Sarah s Nashom si užívajú každú spoločnú chvíľu, Cameron s chalanmi plánuje celú Magcon tour, no a ja sa tu cítim celkom navyše. Počas tohto zmätku som sa začala stretávať s Mikeom. Áno s tým, kvôli ktorému sa so mnou Cameron skoro rozišiel. Všetci vedia, že s ním chodím von. Len nevedia, že sa to opakuje skoro každý deň. Aj tak by si to nikto nevšimol. Všetci sú príliš zaneprázdnení. Dnes sa pôjdem pozrieť na miesto, kde býva Mike.

„To ti ale trvalo." Privítala som Mikea, ktorý pre mňa prišiel na aute. „Prepáčte slečna, ale boli zápchy." Ospravedlnil sa normálnym tónom. Teraz ma celkom mrzí, že som ho privítala tak ironicky. „To je v pohode, tak už poďme." Zahovorila som to. „Ako si prajete." Mike naštartoval auto a už sme sa viezli. Cesta netrvala až tak dlho.

Mike zaparkoval auto, dokonca mi otvoril dvere ako pravý gentleman. Podal mi pomocnú ruku pri vystupovaní z auta. „Vďaka." Usmiala som sa a jemu sa rozžiarili oči. „Vitaj u mňa doma." Zaviedol ma na veľkú terasu s bazénom. A o tom výhľade na La už ani nehovorím. „Tak tomuto sa hovorí luxus." Povedala som prvé, čo ma napadlo. „Už som si zvykol, odkedy rodičia tak dobre zarábajú." „Tiež by som si vedela zvyknúť." Zasmiali sme sa. „Poď dovnútra." Nasledovala som ho k vchodovým dverám. Vstúpila som do veľkej haly, v ktorej snáď nič nechýbalo. Celý dom bol ako z rozprávky. Hotový palác. „Preboha, koľko to má izieb?" „Keďže u nás často prespávajú známi, máme ich 16." Hrdo prehlásil. „Tak to musím vidieť." Naštartovala som sa. „Nech sa páči." Ukázal mi smer cesty. Prebehli sme si celý dom. Cítil som sa, ako keby sme prebehli také 3 domy. „Musím ti povedať, že máte fakt veľký dom." „Fakt? Nevšimol som si." Zavtipkoval. Buchla som ho do ramena. „Mimochodom, čo povieš na to, keby ideme do bazéna?" „Tak to je teda šialený nápad a nemám tu ani plavky." Mike si vyzliekol tričko s nohavicami a skočil v boxerkách rovno do bazéna. „Si blázon!" Vyskúšala som teplotu vody. Bola fakt príjemná a aj tá ponuka znela lákavo, ale chcela som sa už vrátiť domov. „Plavky nepotrebuješ." Mrkol na mňa. „A neboj sa, Cameron to bez teba prežije. Pokiaľ viem, tak ti ani raz nezavolal, kde si a čo robíš." „To pretože ma nekontroluje ako malé dieťa." Vyhovorila som sa. „Ale no tak. Tá chvíľa v bazéne ťa nezabije." Stále ma presviedčal. Fakt ma nalomil. Ako to robí? „Bez plaviek do bazéna nejdem." Založila som rukami. „Čo už s tebou. Tak mi aspoň pomôž vyliezť." Podala som mu ruku. V tom ma stiahol k sebe a už som bola v bazéne aj ja. Tá voda mi už neprišla taká príjemná ako pred tým. Vynorila som sa a zavraždila som Mikea pohľadom. Ten mal úsmev na tvári od ucha k uchu. „Však počkaj." Skočila som mu na chrbát. On prevzal situáciu do vlastných rúk a ponoril nás oboch. Takto sme sa bláznili ešte peknú chvíľu až pokiaľ sme sa úplne neupokojili. „Vieš o tom, že máš krásne oči?" Spýtal sa mi pri pohľade do nich. „Ďakujem." Šepla som. Boli sme pri sebe až moc blízko. Nedalo sa mu odolať. Prisala som sa na jeho plné pery. Mike spolupracoval. Pravdepodobne na túto chvíľu čakal dlho, no ja som nechápala, čo to vlastne robím. Najhoršie na tom bolo to, že sa mi to páčilo a neprerušila ma ani spomienka na Camerona. Mike po dlhej chvíli rozpojil naše pery. „Lýdia, ja viem že je to narýchlo, ale musím ti to povedať." Hľadela som naňho s nechápavým pohľadom. Vzal moju tvár do jeho rúk. „Neviem čo sa to so mnou deje. Odkedy s tebou trávim čas, tak nemyslím na nič iné len na teba. Nechápem ako môže byť Cameron taký hlúpy a vôbec sa ti nevenuje. Keby mám také dievča ako si ty, tak s ním trávim, čo najviac času a kašlem na nejakú Magcon tour. Daj mi šancu dokázať ti, že ja som ten komu patrí tvoje srdce. Môžeš sa ku mne nasťahovať a vybavím ti hocijakú pracovnú príležitosť aj keby to má byť niečo s modelingom. Rodičia majú dobré známosti a dokonca to budeš mať aj lepšie platené. Postarám sa o teba a nedovolím, aby ti niekto ublížil. Prosím daj mi šancu." Celá vystrašená a zmätená som vyšla z bazéna von. Bez jediného slova. „Lýdia?" Otočila som sa na neho. „Rozmyslím si to, ale teraz ma prosím zavez domov." „Ako si praješ ani nevieš aký som šťastný, že nad tým budeš vôbec premýšľať. Čakal som, že ma hneď zamietneš." Objal ma celou silou.

Berte túto novú časť ako oneskorený vianočný darček a keď už sme pri tých Vianociach, tak Šťastné a Veselé a Šťastný nový rok 2017! Nech sa vám splní všetko, čo si želáte! 

Thanks<3