Maybe Someday

I want to go to home

SARAH'S POV

„Čo sa tu deje?" Pribehla do izby Mia, no ja som ju ignorovala a balila sa ďalej. „Sarah odchádza späť." Vysvetlil jej uplakaný Nash. „Prečo odchádzaš? Zbláznila si sa?" Pribehla som k nej a vyhadzovala jej veci z kufra. „Pretože chcem odísť! Alebo vieš čo? Spýtaj sa jeho!" Ukázala som na Nasha, vrátila veci do kufra, zapla ho a pobrala sa na odchod. „O čom to hovorí?" Začudovala sa. Ďalej som už z ich konverzácie nepočula, pretože som išla dole. Nabehla som do Isaacovej pracovne bez klopania. „Prosím odvez ma na letisko." „Prečo a prečo plačeš?" „S Nashom je koniec, idem domov. Prosím, chcem ísť domov." Pošeptala som zúfalo. „Tak fajn, ale po ceste mi to všetko vysvetlíš." Odľahlo mi keď súhlasil. Vyšla som z pracovne a v tom ma Mia skoro zrazila k zemi. „Nikam nejdeš!" Darovala som jej bolestivý pohľad. „Isaac, vezmi ten kufor k sebe. Hádam si ju nechcel odviesť na letisko!" „Ale áno chcel, pretože je tu jediný kto ma chápe!" Pretrela som si oči a čakala som na reakciu Mii. Nash sa len pozeral a nič neriešil. „Ideme hore. My dve sa porozprávame." Chytila ma za ruku. Na Nasha som sa ani nepozrela. Nedokázala som to.

„Takže pekne po poriadku." Sadli sme si na moju posteľ. „Povedal mi, že čítal tvoj denník. Nespravil to naschvál. Už ste toľko spolu prežili a chceš to kvôli takejto hlúposti všetko zahodiť?" „Mia vždy sa hádame kvôli nemu. Už ma to nebaví. Minule sme sa skoro rozišli a ja som dala tomu poslednú šancu, ktorá sa dnes skončila. Narušil moje súkromie a už vie aj to, že sme ich fanúšičky." Prevrátila nad tým očami. „To je jedno. Ľúbite sa a to je podstatné! Neviem si predstaviť že by ste už spolu ďalej neboli." „Ako vidíš, stalo sa. Je koniec a hotovo." Zdvihla som sa z postele a mierila si to už po druhýkrát na odchod. „Ideme na ostrov!" Vbehol do izby Matthew celý natešený. Aspoň niekto. „Počula si Sarah? Ideme na ostrov." Oznámila mi Mia. „Počula som, ale ja nikam nejdem. A už vôbec tam nepôjdem s ním." Matthew sa zvláštne zamračil. „To nebolo myslené na teba Matt, neboj." Vysvetlila som pre poriadok. „Pôjdeš tam aj keby ťa tam mám dotiahnuť nasilu." Varovala ma podráždene. „Čo sa tu stalo do riti?" Matthew sa nestačil čudovať. „Ale nič." Mávla som rukou a pokračovala som v ceste. „Sarah sa rozišla s Nashom a nechce ísť teraz s nami na ostrov." „Čo? Vy ste sa rozišli?" Položil mi otázku. „Áno rozišli sme sa. Neriešte nás! Je to naša vec." Som úplne naštvaná. Vôbec mi to neuľahčujú. Už dávno som mala byť na letisku s letenkou v ruke a namiesto toho tu počúvam ich nezmysli. „Sarah, počkaj." Privrela som oči a čakala som. „Prišli sme sem ako tri nezávislé ženy. Užiť si tieto prázdniny a neriešiť hlúposti. Proste len sa tešiť z toho že sme si splnili sen. Ak tu nechceš ostať kvôli Nashovi, ostaň tu aspoň kvôli nám. Prosím." Prečo mi to robia také ťažké? Nenávidím takéto rozhodnutia. Nemôžem tam s ním byť. Nevydržím to. Ale žiada ma o to Mia, moja najlepšia kamarátka. Bože! „Takže, ostaneš?" Objala ma zozadu. Prikývla som a ona len z radosti upevnila stisk. „Bežte sa baliť, večer odchádzame." Informoval nás Matt. „Myslím, že u mňa to nebude už treba." Zavtipkovala som v tejto hroznej situácii. Mia sa len zasmiala. „Bež si teda pre ten kufor. Dnes ho budeš predsa len potrebovať. Je u Isaaca v izbe. Ja sa idem baliť. Nie som taká šikovná ako ty." Pokrútila som nad ňou len hlavou a išla som si pre ten kufor.

„Pripravená?" Spýtala sa ma Mia pri vstupe na ostrov. „Vážne chceš vedieť odpoveď?" „Vieš čo, radšej nie." Usmiala sa. Ahh. Našťastie sme nešli tou istou loďou čo Nash, takže som cestu sem prežila. Ak si dobre pamätám, Lýdia, Cam a Bryant by tu mali už byť. A ešte nejakí modely či čo. „Vitajte, chýbali ste nám." Uvítal nás Bryant. Preboha, veď sme sa nevideli iba dva dni. „Prečo sme vlastne tu? Nemáš tu prácu náhodou?" Vyzvedala Mia. To sa pýta až teraz keď sme tu a keď ma sem dotiahla? „Poslali sme vedeniu fotky a sú spokojní, takže sa moja misia končí. Oni idú domov a vy ostávate. Tento ostrov je ešte prenajatý na 2 dni. Bola by to škoda, nemyslíte?" To sme sem išli iba na dva dni? To sa fakt neoplatí. Ale zase na druhú stranu, aspoň sa toto peklo skončí už čoskoro.

Niekto mi zaklopal na dvere izby. Bola som ticho, pretože som bola utopená vo svojich myšlienkach. Ten niekto otvoril dvere a prehovoril na mňa. „Sarah, ideme von. Vraj je tu nejaká reštaurácia. Tak sa nachystaj." Opatrne ma Mia pozvala s nimi dúfajúc, že to neodmietnem. Nebudem jej robiť napriek a zomrieť od hladu sa nechystám. Dala som sa trošku dokopy a mohla som ísť.

„Sme všetci?" Kontroloval to Bryant. Ako na školskom výlete. „Hádam áno." Všetci sa bláznili a robili hlúposti. Všade plno kriku. Každí mal úsmev na tvári okrem mňa a Nasha. Nešlo si to nevšimnúť. Nechcem sa na neho pozerať, ale niekedy mi to proste nedá a padne mi tam pohľad. „Tak poďme." Jednoducho prehlásil a my všetci sme sa dali do pohybu. „Jedlo, jedlo, jedlo!" Stále dookola vykrikoval Matt až pokiaľ sme neprišli pri tú reštauráciu. Ostatní sa len smiali alebo ho ignorovali. V reštaurácii sme si sadli do červených boxov. O chvíľu prišla obsluha a my sme si objednali. „Idem na toaletu." Oznámila som Mii, aby mi uvoľnila cestu. Prikývla a ochotne ma pustila z boxu.

Ako som vychádzala z toalety, do niekoho som narazila. Pozrela som sa mu do očí a stratila sa v nich. Zas a znova ako po prvýkrát. Silný kontakt prerušil, keď prehovoril. „Prepáč Sarah. Ja nedokážem bez teba byť." „Je neskoro, neriešme to už prosím. Po prázdninách odchádzam späť." Obišla som ho so sklopeným pohľadom. Prázdniny sa končia za pár dní a zrejme to tu nikomu nedochádza. Každí sa robí akoby nič. Oni vedia že sa musíme vrátiť. Možno Mia jediná nie, pretože tu môže žiť s bratom, ale zatiaľ nič nespomínala.

Nikomu som nič nepovedala o rozhovore s Nashom. Ostatní sa chceli ešte prejsť, tak som išla s nimi. Išli sme za sebou v troch radoch. Bola som v poslednom a Nash tiež až nato, že obaja sme boli na opačnom konci. Pre istotu. Konečne pochopil, že je koniec. Obaja sme boli potichu a ani sme sa na seba nepozreli. Prechádzali sme sa asi pol hodinu, potom sme išli po aktívnom dni späť. Väčšina zaliezla do izieb a ja som nechýbala medzi nimi. Niektorí ešte boli spolu a viedli rušnú konverzáciu, pretože som ich počula až do izby. Dala som si slúchatká a potom som konečne zaspala. 

Zajtra je posledná časť môjho príbehu ako darček na Vianoce. Presne minulý rok na Vianoce som začala tento príbeh písať, takže preto ho ukončujem zajtra:) Ak máte nejaké otázky, píšte do správ alebo do komentárov:) 

Thanks<3