Maybe Someday

Kiss in the rain

SARAH'S POV

„Ide sa!" Zakričal Matt s rukou hore. Práve vyrážame na basketbalové ihrisko. Je tu neďaleko. Teda aspoň to tak chalani tvrdia. „Pár minút cesty a mali by sme byť tam." Uisťoval nás Johnson. „No len aby." Zapochybovala som. Vlastne mi je to jedno, hlavne že tam budem s nimi. Idú úplne všetci. Vlastne Isaac nie, ale už to berieme normálne pri jeho pracovných povinnostiach. Aj také dni musia byť. „Aj ženy hrajú?" Podpichol nás Dallas. „Si piš!" Odvrkla som. „Som zvedavý na váš výkon." Uškrnul sa a chalani s ním. Všetky sme pretočili očami, len Lýdia sa vznášala nad slovami jej milého. „Dámy, až po vás." Ukázal rukou pred seba Gilinsky a my všetky sme vstúpili na ihrisko. „Milé gesto." Poznamenala som potichu a mrkla som na Andreu. Tá sa len trošku začervenala. Sadli sme si na lavičky a chalani na nás hodili nechápavé pohľady. „Prišli sme si zahrať, nie sedieť na lavičke." Vyčítal nám Taylor. „Však hrajte, potom sa vystriedame." Falošne som sa usmiala a baby sa zasmiali. Každá si bola vedomá, že sa ani nepohneme. Taylor to už ďalej neriešil. Chalani sa rozdelili do tímov a hrali veľa hier po sebe. Sem tam padlo to neslušné slovo ako to býva zvykom pri športe. No a nám len ostávalo sledovať všetky tie sexy zadočky. Po hre prišli pri nás. Osviežovali sa nápojmi, ktoré si doniesli. Nato že boli celí spotení vôbec nezapáchali. „Úplne iné ako chalani u nás po telesnej." Podotkla Mia. Samozrejme hneď nato nasledoval veľký výbuch smiechu. Chalani si nás hneď všimli a nezabudli nahodiť ich nechápavé pohľady. Asi Miu nepočuli a to boli hneď vedľa nás. Keď všetko stíchlo a chalani sa dali dokopy, vybrali sme sa domov. Zmierili sa s tým že nás na ihrisko nedostanú. Pri východe z ihriska na mňa niekto zapískal. „Kam si myslíš že ideš?" Otočila som sa za seba a uvidela tam Griera. „Na koho si myslíte že pískate?" Priblížila som sa k nemu. Len sa pousmial. Podal mi ruku, ktorú som prijala. Hneď to využil a oznámil mi, čo má so mnou v pláne. „Tak a teraz sa pekne naučíš hrať basketbal." Usmial sa, no mne do úsmevu nebolo. „Takto sme sa nedohodli." Namietala som. „A na čom sme sa dohodli?" Zasmial sa. Bože! Niečo mi kvaplo na nos. Nemožné, v La začína pršať. „Pozri, začína pršať. Ideme domov." Úsmev som mu opätovala aj keď oneskorene. „To nevadí." Pustil moju ruku a išiel pre loptu. Hodil mi ju rovno do náručia. „Predveď sa teda." Namierila som loptu na kôš, no dopadla úplne mimo. „To bolo nechtiac, chcem ešte jeden pokus." Vyhovorila som sa. „Nech sa páči." Zasmial sa a podal mi znovu loptu. „Vďaka." Prijala som od neho loptu a hodila som druhýkrát na kôš. Aké prekvapivé, zase mimo. „Stále to nechceš ukázať?" Ponúkol sa. Pretočila som očami. Odignoroval to, podal mi loptu a postavil sa blízko za mňa. Začal mi vysvetľovať postoj a tie základné veci. Vôbec ma to nezaujímalo. Nedalo sa mi ale nevšimnúť, ako sa naše tela dotýkajú. Cítila som aj z neho slabú nervozitu. Môj tranz prerušil tým, že hodil loptu na kôš. Lopta padla do koša, no najlepšie bolo to, že tá lopta išla z môjho náručia, čo znamená, že som sa trafila ja aj keď nie tak celkovo sama. Začala som sa úplne tešiť. Skákala som až som doskočila tak, že som skoro spôsobila môj pád na zem. Našťastie ma Nash chytil. Popri dopade do Nashovho náručia sa vytvoril náš očný kontakt, čím sa mi podlomili kolena ešte viac. Neprekážali mi ako kvapky dažďa, ktoré mi dopadali na tvár a hlavne do očí. Prečo to nevyužiť a nesplniť si menší sen. Bozk v daždi je ideálny a jediný, kto to môže uskutočniť je Nash. A preto sa po malej chvíli začne ku mne nakláňať a spojí naše pery. Tak a teraz už môžem zomrieť v pokoji!

NASH'S POV

Aj keď nerád, ale prerušil som náš bozk. „Teraz môžeme ísť domov." Oznámil som a snažil som sa znieť čo najviac v pohode. Pravda je taká, že som úplne vyvedený z miery. „Takže toto je to vaše učenie basketbalu pán Grier?" Podpichla ma. „Mne sa to celkom páčilo." Mykol som plecami. „Veď aj mne." Uškrnula sa. Vzal som ju na chrbát a niesol som ju až domov. „Preskočilo ti, daj ma dole. Však ťa zlomím." „Už len ty." Zasmial som sa. „Ale no ták." Trepala všetkými časťami tela. Bože tá má ale výdrž. Konečne som ju pustil. Vstúpili sme celí premočení dnu. „Poď do izby, dám ti nejaké oblečenie." Zavolal som ju. Išla poslušne za mnou.

Konečne nová časť! Ntb je späť! Špecial za dlhé nepridávanie sa blíži:) Mala by to byť budúca časť. Inak ako dopadli prijímačky?:D:D

Thanks<3