Maybe Someday

Dance with Nash

MIA'S POV

Už hodinu sledujeme Nashove auto. Zrazu niekam odbočil, tak sme zastavili. Zastavil auto pri nejakej veľkej budove. Nevyzeralo to ako dom, v ktorom by niekto býval. Nash vystúpil a vošiel dnu. „Takže, kto tam ide?" Spýtala som sa. Nastalo ticho. „Ale no ták, hádam tam nepôjdem sama." Rozhadzovala som rukami. „A čo keď za chvíľu zase odíde?" Varovala ma Lýdia. „Vidíš, to ma nenapadlo." Bolo divné, že Isaac bol stále ticho a vôbec nič nekomentoval. „Isaac, čo máme robiť?" „Ja neviem, vy ste ma sem dotiahli." Prekrútil očami. „Tak fajn, ešte chvíľu počkám a potom tam pôjdem, ale nie sama." Nasmerovala som pohľad na Lýdiu, pretože viem, že tam Isaaca nedostanem. Lýdia len prikývla. „A čo keď ju naozaj podvádza?" Spýtala sa ustarostene Lýdia. „Však sme tu nato, aby sme to zistili." Odvetila som a vystúpila som z auta. Obidvaja sa na mňa pozreli zmäteným pohľadom. „No poďme." Lýdia poslúchla a vystúpila z auta tiež. „Chceš tam len tak vtrhnúť?" „Áno, ideme hneď, už som to povedala." Chytila som ju za ruku a ťahala ju dnu nasilu. Konečne sa mi to podarilo. Vstúpili sme dnu. Hneď sme započuli hudbu. Lýdia sa tam rozbehla. Bežala som za ňou. Zostala stáť vo vchode tej miestnosti, odkiaľ išla tá hudba. Nehodila taký zvláštny výraz. Pozrela som sa pred seba a videla som tam Nasha ako tancuje s nejakou ženou. Keď si nás tá žena všimla, tak prestala tancovať a vypla hudbu. Už si nás všimol aj Nash a chytil sa za hlavu. Lýdia k nemu prišla bližšie. Vyzerala dosť naštvane. „Ako si jej to mohol spraviť?" Zvrieskla po ňom a hneď sa dala na odchod. „Počkaj Lýdia!" Nash sa za ňou rozbehol. Ja som sa usmiala, pretože som to pochopila na rozdiel od Lýdii. Bežala som za nimi. Tá žena tam ostala len tak a vstrebávala, čo sa to vôbec deje. Utekala som za nimi s úsmevom na tvári. Naháňačka sa skončila až pri aute Isaaca. Lýdia nastúpila tak rýchlo ako nikdy pred tým. Zavrela dvere od auta a odmietala počúvať Nasha. Celá udýchaná som naznačovala Lýdii nech hneď otvorí tie dvere. „Otvor to!" Skríkla som. Veľmi neochotne poslúchla. „Šibe ti?" Vybehla som na ňu. „Mne či šibe? Ako môžeš vôbec vedľa toho klamára stáť?" Už zvýšila tón hlasu aj ona. „On Sarah nepodvádza, nechápeš?" Vysvetľovala som jej z posledných síl. Ledva som dýchala po takom náročnom behu. „Čo si to nevidela?" „Práveže som to videla, len ty si to zle pochopila." Rozhadzovala som zase rukami. „Pochopila som to až moc dobre." Nahodila som na Nasha prosebný pohľad nech jej to vysvetlí, pretože ja už naozaj nevládzem. „Nie nepochopila. Chodím sem každý deň na hodiny tanca. Tá žena bola moja učiteľka. Učím sa tancovať kvôli Sarah. Potrebujem aby mi odpustila. Už neviem čo mám robiť, aby sa nehnevala. Štve ma to a moc. Som schopný urobiť čokoľvek." Predviedol dlhý preslov a Lýdia len mlčky hľadela. „Prepáč." Objala ho čo najsilnejšie ako to išlo. „Mrzí ma to, že som na teba hneď tak vybehla, sakra!" „V pohode. Aspoň viem, že si mám na vás dávať pozor v takýchto veciach." Mrkol na nás. Obe sme sa zasmiali. Lýdia konečne doobjímala Nasha. „Si píš! Zlomíš srdce Sarah a si mŕtvy!" Vyhrožovala som mu. Zasmial sa. „Myslíš si, že keby jej chcem zlomiť srdce, tak sa chodím učiť tancovať?" „To ja len aby si vedel do budúcna, keby dačo." Povedala som vážnym hlasom. „Dobre. Môžem sa ísť doučiť poslednú lekciu? Plánujem to už na dnes večer a keďže už o tom viete, rátam s vašou pomocou." „Jasné, choď." Poslala ho Lýdia. „Zrazu už môžem?" Podpichol ju. „Utekaj, lebo si to rozmyslím." „Dobre, majte sa. A nikomu ani muk! Mimochodom, mám čo učiteľke vysvetľovať." Zasmial sa a my s ním. Nastúpili sme do auta. Isaac bol ako hluchý a zároveň slepý. „Môžete mi prosím vysvetliť, čo sa to tu deje?" Prehovoril. Celé vysmiate sme mu to po ceste domov vysvetlili. Smial sa ako šialený. Blbec. No čo, pokiaľ ide o krízovú situáciu sme akčné. Rýchlo sme vybehli za Sarah do izby. Isaacovi sme zakázali čo i len niečo povedať. „Tak čo?" Vybehla na nás. „Stratili sme ho po ceste." Zaklamala som. „To nemyslíte vážne." Sadla si naštvane. „Dúfam, že nie si na nás naštvaná?" Spýtala sa neisto Lýdia. „Ale nie, len sa bojím že niekoho naozaj má." „Nemá!" Skríkla Lýdia, tak že upútala pozornosť. „Ako to môžeš vedieť? Vy ste ho s nejakou videli však? Prosím povedzte mi pravdu!" Začali sa jej plniť oči slzami. „Nie, naozaj sme ho stratili po ceste. Určite nikoho nemá." Zahovárala som. „Ale má, vy my len klamete!" „Neklameme ti Sarah. Nikoho nemá, určite." Sadla som si k nej a objala som ju. „Ako si môžete byť také isté?" Stiekla jej slza po tvári. Utrela som jej ju. „Ver nám. Nikoho nemá. Má ťa moc rád." Začala mi konečne pomáhať aj Lýdia. „Bodaj by ste mali pravdu." Upevnila objatie, do ktorého sa pridala aj Lýdia. „Nezájdeme niekam večer? Do nejakého baru alebo čo. Sa nahodíme." V duchu si tlieskam aká som dobrá klamárka. Zniem tak presvedčivo. „Veľmi rada a navyše ma už tá noha neboli." Usmiala sa konečne. „Takáto Sarah sa mi páči." Úsmev som jej opätovala.

SARAH'S POV

Urobila som tak ako mi Mia povedala. Nalíčila som sa a obliekla som si šaty bielej farby. Také jednoduché. Zatočila som sa pred zrkadlom a mala som dobrý pocit. Ako taká princezná, ktorej sa nadvihuje suknička pri točení. Ach tie detské časy. „Pripravená?" „Jasné." Znovu som sa zatočila a predviedla svoje šaty Mii. „Ooo." Zasmiala som sa. „Ale nepreháňaj." Mávla som rukou. „Tak poďme." „A kam vlastne ideme?" Mia mala v rukách šatku, ktorou mi chcela zabrániť, aby som niečo videla. Zaviazala mi ju okolo hlavy, samozrejme cez oči. „To bude prekvapenie." Zatlieskala od radosti a začala ma viesť. Povzdychla som si. Išla som za ňou s neistým krokom. „To mi chceš povedať, že ideme do toho baru na peši? A kde je vlastne Lýdia?" Vypytovala som sa nedočkavo. „Lýdia vraj nemôže a nevypytuj sa toľko už." Potom som už bola ticho. Zrazu sme zastavili, konečne. Mia ma pustila a ja som dostala strach. Čo teraz? Chvíľu som čakala, čo sa bude diať, no všade bolo ticho. Dala som si šatku dole. Bola som niekde v tme. Nič som nevidela. Viem, že na niečom stojím, ale neviem čo to je. Bála som sa povedať čo i len slovko. Pevne dúfam, že toto je len hlúpy vtip a Mia ma tu len tak nenechala. Niekto sa dotkol mojej ruky. Mykla som so sebou od strachu. „Tak tu si. Už som sa zľakla či ti preskočilo." Mia mi vôbec neodpovedala. Okej, pokračovanie jej vtipu. Začala hrať hudba. Poznám ju až moc dobre. Ellie Goulding — Love Me Like You Do. Milujem tú pieseň a dokonca viem na ňu aj tanec, ktorý sa do nej hodí. Pre mňa je to jediný tanec, ktorý sa môže na ňu tancovať. Rada by som si aj zatancovala, ale stále som nevedela o čo Mii ide. Tak som len tak stála až pokiaľ neprišiel refrén pesničky. Rozsvietili sa malé svetielka, ktoré boli skoro všade. Nachádzala som sa v nejakom altánku plnom svetielok. Konečne som sa mohla pozrieť na Miu, čo to stvára, no uvidela som úplne niekoho iného. Toho, ktorého by som tu najmenej čakala. Jeho oči žiarili viac ako tie svetielka. Podľahla som im. Nash spravil jeden výrazný pohyb a to jeden krok z tanca. Trochu sa odomňa vzdialil a pritiahol si ma k sebe. Automaticky som sa prispôsobila a tancovala som s ním. Ako to, že vie tancovať? Nikdy sa mi nepochválil. Naše telá sa pohybovali do rytmu hudby. Za celú pesničku sme ani raz neprerušili očný kontakt. Bol tak sústredený. Zabudla som na všetko. Na stávku aj nato, že som naňho naštvaná. Existovala som iba ja a on. Takto som si to vždy predstavovala. Nechcem, aby toto niekedy skončilo. Bohužiaľ aj pesnička má koniec, no náš príbeh nie. Po ukončení pesničky nastalo ticho. „Skôr než odídeš, tak si ma vypočuj." „Ale ja som sa nikam ani nechystala." Pomyslela som si a pousmiala som sa nad svojou myšlienkou. „Aby som ti dokázal, ako mi na tebe záleží, tak som sa kvôli tebe učil tancovať. Nepodvádzal som ťa ako si si myslela." Zasmial sa. „Dúfam, že sa ti to aspoň trochu páčilo. Nechcem ťa stratiť, nikdy." Tú poslednú vetu povedal tak potichu. „Verím ti." Usmiala som sa a po dlhšej dobe som ho objala. „Môžem teraz dokončiť to, čo som nedokončil v nemocnici?" S najväčšou radosťou som prikývla. Naklonil sa ku mne bližšie a pobozkal ma. „Ďakujem za tie nádherné ruže." Poďakovala som mu pomedzi bozky. Iba zahmkal a venoval sa mojím perám. Vyskočila som na neho. Cítila som jeho úsmev na mojich perách. Krajší pocit človek ešte nezažil. 

Tak čo, ako dopadol monitor?:) Dúfam, že dobre!

Thanks<3