Maybe Someday

Show you

Prebudila som sa s pocitom, že som v Nashovej posteli. No nebolo to tak. Niekto ma niesol v náručí. Chcela som otvoriť oči, ale nemohla som. Bolo tam príliš veľké svetlo a teplejšie. Moje oči sa otvorili pri pocite, že niekam letím. Tento krát môj pocit neklamal. Ten niekto, kto ma držal, ma vyhodil do vzduchu. Potom už nasledoval len pád. Nebol bolestivý, ale studený. Po tomto pocite som bola pri zmysloch už úplne. Môj sluch započul smiech. Patrí chalanom. Ak zistím, kto ma hodil do tej vody, nech si ma nepraje. Blížila som sa k okraju bazéna a pomaly som z neho vyliezla. „Ktorý debil ma tam hodil?“ Nastalo ticho, no ja som ho prerušila. „Nech si ma neželá.“ S nahnevaným výrazom v tvári som vybehla do Nashovej izby. Konkrétne, do kúpeľne. Celá mokrá. Voda z môjho oblečenia stekala na podlahu. Celkovo môjho nie, keďže košeľa je Nashova. Bola som nútená tu košeľu dať dole aj s nohavicami. Pre moju bezpečnosť som sa zamkla v kúpeľni. Čo sa mi neskôr aj vyplatilo. O chvíľu som počula zúfalý a naliehavý hlas. „Sarah otvor.“ Neodpovedala som, chcela som, aby mi povedal, kto to spravil. „To som bol ja.“ Prečo to spravil práve on? „Takže na toto si mi kázal doniesť si plavky? Aby si ma mohol hodiť do bazéna v oblečení?“ Z poza dverí bolo počuť iba Nashov smiech. Je mu to vtipné. Aj mne to bude vtipné, keď bude žiadať o odpustenie. „Podaj mi prosím všetky moje veci, chcem sa prezliecť.“ Poprosila som ho tak, aby si myslel, že sa len prezlečiem a všetko bude v poriadku. Oblečená s batohom na chrbte, som otvorila dvere od kúpeľne a opúšťala som Nasha. „Kam ideš?“ „Tam, kde ma nikto nebude hádzať do vody, ako budíček.“ Nash sa za mnou vybral rýchlim krokom. „Počkaj, nikam nejdeš.“ Chytil môj batoh, čím ma potiahol späť k nemu. „Pusti ma!“ Vykríkla som naňho, ako malé dieťa, ktorému zobrali hračku. Moja reakcia prekvapila aj mňa. Nash mi dal priestor opustiť ich dom. Mia a Lý moje nálady poznajú, takže vôbec neriešili moje správanie. Zavrela som do izby. Batoh som položila na posteľ a začala som vybaľovať veci. Jedna vec mi však chýbala. „Moje tričko. Sakra!“ Nechcela som ani pomyslieť nato, že sa tam budem musieť vracať kvôli tričku. „Miá.“ Išla by som za ňou dole, ale už je doma Isaac a ja potrebujem, aby mi niekto doniesol tričko. Počula som dupot, čo znamenalo, že Mia sa blíži k mojej izbe. „Čo potrebuješ?“ „Prosím, choď k chalanom a vypýtaj od Nasha tričko, ktoré som si tam zabudla.“ Nepadla žiadna otázka, prečo si nejdem pre to tričko sama. Proste sa zobrala a išla. Sledovala som každý jej pohyb cez izbové okno. Moju sledovačku narušil mobil. „Aký je problém?“ „Nash mi to tričko nechce dať. Vraj ti ho predá sám.“ Toľko ochoty. „Máš ísť pri okno.“ Poslúchla som a čakala. Nash otvoril okno a v ruke držal moje tričko. „Pekné tričko.“ Hodil mi ho cez okno. To je teda osobné predanie. Tlieskam. Páči sa mu len preto, pretože má na sebe veľký nápis Los Angeles. Kúpila som si ho, keď som bola jeho fanúšička, čo aj stále som. Teraz som trošku viac ako len fanúšička. Nahnevaná fanúšička! Za ochotu som mu ani nepoďakovala a zavrela som okno. Asi nie som jediná nahnevaná. Z obývačky je počuť výkriky. Výkriky Mii a Isaaca. Budem hádať, dôvodom je Matt. Vždy sa hádajú, len kvôli nemu. Zbehla som dole za nimi, aby som si objasnila situáciu. „Sarah, povedz mu, že som bola pre tvoje tričko a nie za Mattom!“ Hádajú kvôli mne. To nie je moc dobré. „Je to pravda, poslala som ju tam ja.“ Sklopila som pohľad do zeme. „A kde má teda to tričko? A prečo si mala u nich tričko?“ „Prespala som tam jasné? Nič ťa do toho nie je!“ Znovu som musela na niekoho kričať.

ISAAC´S POV

Netušil som, že Sarah a Nash majú tak pokročilý vzťah. Už u seba aj spia. To mi rovno mohla povedať, že to spolu robia. Aj tak som bol už dosť vytočený. „Aj ty choď do izby. A k chalanom budeš chodiť iba pod mojím dohľadom!“ Rozkázal som Mii a čakal jej typickú reakciu protestácie. Keby je Mia s Nashom, znášal by som to omnoho lepšie. Ona si vybrala toho najhoršieho. Matthew. Už len pri tom mene mi je zle. Ztriaslo ma od zimy. „Nikdy za mňa nebudeš rozhodovať a už vôbec nie za Sarah!“ Pozval som ich na slušné prázdniny. A také aj budú. Ak nie, nech radšej idú späť. Nikdy by som im nechcel pokaziť prázdniny. Miu si udobrím nejakým darčekom a zabudne aj na Matta. Išiel som si sadnúť do mojej pracovne a rozmýšľal som nad Miinov najväčšou slabosťou. Knihy! Moja cesta je jasná. Dnes navštívim kníhkupectvo. Moja ruka siahla po kľúčoch na stole. Naštartoval som auto a zavolal kamarátovi, ktorý jedno kníhkupectvo vlastní. Vybavil mi tam poradkyňu. Neviem, čo dievčatá čítajú v tejto dobe.

„Dobrý deň, potrebujem niečo, čo čítajú dievčatá v tejto dobe. Mám doma veľkú čitateľku.“ „Dobrý, samozrejme že sa tu niečo také nájde. Poďte za mnou.“ Nasledoval som postavu predavačky. Zaviedla nás pri knihy, ktoré boli niečo ako originál. Boli uložené v takých skrinkách, ako výstavné kúsky. „Tomuto by sa mohla potešiť.“ Hry o tróny, obe časti. Čo to tie decká čítajú. „Vďaka, čo som dlžný?“ „O tom potom, prajem pekný deň.“ Tá milá pani sa so mnou rozlúčila a ja som mohol ísť spokojný domov. Doma ma už čakali dve naštvané slečny. Tretia sa stratila zrejme s Cameronom. Stratil sa asi aj poštár, ktorý priniesol kvety. Isaac, zvykaj si. Máš doma tri krásne slečny. „Komu patria tieto kvety?“ Sarah vyletela z izby, na náznak, že sú jej. Prečítal som lístok, ktorý bol v nich. „Pre tú, ktorá mi ukradla srdce. Cam.“ Sarah, ešte že si tu. Odnes prosím tie kvety do izby Lý. „Prepáč, ale idem von.“ „Aha, ja som si myslel, že ideš pre tie kvety.“ Čakala od Nasha kvety, chúďa. Celkom dobre to zahovorila. Povinnosť s kvetmi ostala na mne. V jednej ruke som mal kvety a v druhej knihy. Musel som vyzerať sexy. Kvety išli pred jedny dvere a knihy pred druhé. „Mia, prepáč. Kúpil som ti darček na uzmierenie. Máš ho pri dverách.“ Moja zvedavosť bola veľká. Stála ta námaha zato? Budú sa jej páčiť tie knihy? Skoval som sa za roh steny a počúval. Onedlho sa otvorili dvere. „Veď to sú hry o tróny, ktoré ešte nevyšli!“ Bod pre mňa!

SARAH´S POV

Nash sa ani nesnaží, si ma udobriť. Prechádzala som sa po miestach, kde som chodila s Nashom na naše tajné stretnutia. Sklamaný pohľad som venovala stromu, pri ktorom sme sedávali. Sadla som si tam a premýšľala som. Možno som nemala naňho tak kričať. Nemusela by som tu sedieť a byť s ním v objatí. Som hlúpa. Mnohé baby by vraždili, čo i len za dotyk a pohľad. A ja tu oplakávam, že ma hodil do vody. Som náladový človek. Tu vlastnosť nenávidím. Chystala som sa na môj depresívny odchod. No môj sluch započul hudbu. Tá hudba vychádzala spoza stromu. Neverila som. Bola tam Shawn, ktorý hral na gitare, ale nespieval. Keď som mu venovala pozornosť prestal hrať. „Som tu v mene človeka, na ktorého si sa nahnevala. Keďže nevie spievať, som tu ja. A spustil. Pri refréne ma začal zozadu objímať Nash. Neviem kde sa tam zobral, ale bola som rada, že je so mnou a že táto pesnička je venovaná práve mne.

You're way too short to get on this ride

No I'm not, no I'm not, you tryna tell me that I
I gotta be home when the street lights glow
You can’t watch your TV show
I will watch what I wanna watch
No, I won’t listen to you
Do what I wanna do

And I will walk this road ahead
One hundred miles on my hands
Do I need to show you?
Guess I gotta show you
And if you don't believe me now
I'll flip the whole world upside down
Do I need to show you?
Guess I gotta show you

V mene Shawna, venujem túto pesničku, všetkým mojím čitateľkám. 

Thanks<3