Maybe Someday

Be a first (13+)

NASH'S POV

Vošli sme do mojej izby celí premočení. Sarah mala na sebe bielu košeľu, cez ktorú jej bolo všetko vidieť keďže bola mokrá. Snažím sa na ňu moc nepozerať, ale nejde to. Vydal som sa radšej k skrini a vytiahol som nám obom suché tričká. Otočil som sa k nej a išiel som jej ho podať, no narazil som do nej. „Au." Zasyčala. „Prepáč." Zasmial som sa. „To nič." Usmiala sa a dala mi pusu. Ja som jej pusu opätoval a takto to išlo stále dookola až pokiaľ sa to úplne celé nezvrtlo. Začal som jej rozopínať gombíky na košeli. Trošku mi to trvalo. Je ťažké bozkávať sa a zároveň rozopínať gombíky. Konečne sa mi podarilo dať jej dolu košeľu. Nerobila žiadne hanblivé scény. Už som ju mnohokrát videl len v spodnej bielizni. „Prečo mám pocit, že zaostávam?" Spýtala sa pomedzi bozky. Mykol som rýchlo plecami a umožnil som jej cestu k môjmu tričku, ktoré dala hneď dole. Asi sa moc rozbehla, pretože sa podujala aj rozpínania nohavíc. Ani som sa nenazdal a stál som tam iba v boxerkách. Tá žena ma momentálne štve! Prečo sú stále na nej tie rifle! Uškrnula sa. Pritiahol som si ju k sebe a tak som si aj našiel cestu k jej nohaviciam. Boli dole rýchlejšie ako tie moje. To je tak, keď sa rozbehnem aj ja. Pomaly som nás presúval k mojej posteli. Mierne som do nej strčil, aby si ľahla. Stále jej nezmizol ten úškrn. Ľahol som si nad ňu a podoprel som sa. Bola medzi nami malá medzera. Spojil som znovu naše pery. Potom som sa presunul na krk, kde som jej rozdával bozky. Cítil som ako sa celá chvie. Grier, proste vieš ako nato! „Počkaj." Pošeptala. Robí si srandu? Práve teraz? „Choď zamknúť." Zasmial som sa a postavil sa. Zamkol som ako si želala. Mňa by to nenapadlo. Ale koho by to napadlo, keby vám leží na posteli taká žena. Vrátil som sa späť k svojej práci, no tento krát som vytiahol z nočného stolíku už aj ochranu. Sarah si všimla, čo držím v ruke. „Preboha, odkedy ich tu máš?" Nahodila zvedavý výraz. „Od prvého rande." Začala sa úplne červenať. Bola rozkošná. „Prepáč." Usmiala sa. „Začo sa ospravedlňuješ?" „Zato, že som ťa minule ako keby odmietla." Pozrela sa mi do očí. Videl som v nich nervozitu, ale aj menšie nadšenie. Vie čo má teraz prísť. „Si pripravená?" Pošeptal som jej do ucha zvodne. „Pokiaľ to nie je žiadna stávka, tak áno." Mrkla na mňa. V každej situácii je vynaliezavá! „Neboj sa, nie je." Povzdychla si. Dal som jej malú pusu na nos a opatrne som do nej vnikol. Zasyčala presne tak, ako keď som do nej narazil. Pozrel som sa na ňu ustarosteným pohľadom. V očiach mala malé iskričky, ktoré ma neodrádzali prestať. „Je to v pohode, pokračuj." Uistila ma. Vedel som, že ju to bolí, ale poslúchol som ju. Každým prírazom jej nechty zarývala do môjho chrbta čoraz viac. Postupom času zjemnila stisk a ja som zrýchlil tempo. Celou izbou sa ozývali naše vzdychy, preto som to radšej tlmil našimi bozkami. Po chvíli sme naraz vyvrcholili. Rozdýchaval som, čo sa práve teraz stalo a ľahol som si vedľa Sarah. Venoval som jej dlhý bozk zato, aká bola skvelá. Otočila sa na druhý bok, tak som ju hladil po celom chrbte. Neskôr si ľahla na moju hruď, a tak sme aj zaspali.

MIA'S POV

„Matt, kde je Sarah a Nash?" „Ostali na tom ihrisku." Sadol si na sedačku a zapol televíziu. „Ale veď ja som ich videla ako idú domov." „Tak potom sú hore. Asi sa prezliekajú, veď vonku prší." Ukázal na okno, ktoré bolo celé mokré. „Áno alebo sa vyzliekajú." Podotkla som a Matt sa uškrnul. „Idem ich omrknúť." S týmito slovami som sa rozbehla hore schodmi k Nashovej izbe. Chcela som zaklopať, ale niečo som započula. Boli to vzdychy. Môj bože! Tiež viem kedy sa sem mám dotrepať. Ešte že som nezaklopala, inak by ma asi zabili. Hneď som zbehla dolu. Matt stále pozeral telku a nevenoval mi nijak pozornosť. „Matt?" „Hm?" Odvrkol pri pohľade na telku. „Matt!" Skríkla som naňho. Konečne sa na mňa pozrel a začal počúvať. „Čo je? Neviem kde sú, už som ti to povedal." Prevrátil očami. „Ale ja viem kde sú!" Nahodila som vážny pohľad. „No tak?" „Poď so mnou." Podala som mu ruku, ktorú prijal. „Mia ak ma tam vedieš kvôli nejakej blbosti, tak ti to oplatím." Vyšli sme schody a ja som ho zatiahla až k dverám Nashovej izby. Stále to bolo počuť. Matt nahodil pohľad ako „oni to tam robia?" Ukázal na dvere pri pohľade. Prikývla som. Mali sme čo robiť, aby sme nevybuchli do smiechu. „Radšej poďme, inak odpadnem." Navrhla som pomedzi tichý smiech.

Tak, tu máte špeciál!:D Nikdy som nič takéto nepísala!!!:D

Thanks<3