MIA´S POV
Zaujímala ma odpoveď Sarah, tak som zdvihla hlavu hore a počúvala. Bola ticho, ako keby ani nedýchala. Lýdia niečo robila na telefóne. Vážne ju zaujíma viac telefón ako odpoveď Sarah. Neverím. „Mlčanie znamená súhlas Sarah.“ Prehovorila tá žena. Je mi nesympatická. Viem, že je to jej práca, ale vôbec sa mi nepáči táto situácia. „Ospravedlňte nás, ale ponáhľame sa.“ Odvetila Lýdia a začala brať všetky naše veci. Sarah sa trošku prebrala a postavila sa tiež. Všetky tri sme si to namierili ku východu centra. Celá cesta bola bez jediného slova. Bolo to deprimujúce. Vyšli sme z centra a zašli sme za roh. Priviedla nás tam Lýdia. Neviem čo má v pláne. „Za chvíľu je tu Cameron, príde pre nás.“ Tak preto mala ten mobil v ruke. Múdre to dievča. „Sarah si v pohode?“ Spýtala som sa jej a pohladila ju po pleci. „Hej som.“ Nevypadá. Pohľad sklopený do zeme. Sklamaný výraz v tvári. Fakt vyzerá v pohode. Celú som si ju premeriavala pohľadom. Lýdia zatiaľ volala s Cameronom. „Minútka a je tu.“ Oznámila nám. Išli sme sa postaviť pri kraj cesty. Doteraz sa tak trošku spamätávam, čo sa vlastne stalo. „Vidím jeho auto.“ Ukázala som na blížiace sa auto. Lýdia si sadla dopredu a ja so Sarah dozadu. Lýdia prerozprávala po ceste Cameronovi, čo sa udialo. Nestačil sa diviť. Sarah sa stále len zamyslene pozerala do okna. Zaujímalo by ma, čo práve robí Isaac. Možno je už doma a my sme volali Cameronovi. Teraz bude o tom všetkom vedieť určite Nash.
CAMERON´S POV
Pomaly vstrebávam informácie od Lýdii do hlavy. Som celkom zvedavý na reakcie doma. Hlavne na Nashovu. Nezaujímalo by ma to tak, keby nie sú teraz momentálne pohádaní. Možno ich to udobrí a možno ešte viac rozháda. „Tak, sme tu.“ Tým sme tu som myslel doma. Vystúpili z auta a išli do domu. Jediný kto pri mne ostal, bola Lýdia. „Prídeš dnes k nám?“ Nahodil som prosebný pohľad. „Keď tak naliehaš.“ Obaja sme sa zasmiali. „A ďakujeme.“ „Nie je vôbec začo.“ Objali sme sa a rozlúčili sa. Potom si každý išiel svojou cestou. Keď som vstúpil do vnútra, hneď sa mi prvý pohľad naskytol na Nasha. Pripomínal mi chovanie Sarah. Sedel na sedačke a hľadel do neznáma. „Pán neprítomný! Som doma!“ Zakričal som naňho. „Nekrič. Nie som hluchý.“ „Hluchý možno nie, ale neprítomný.“ Prevrátil očami. „Tak čo sa stalo?“ Prisadol som si k nemu a počúval ho. „Sarah kvôli mne dnes plakala.“ Po tejto vete sa mu ako keby zlomil hlas. „Ako to?“ „Povedal som, že náš vzťah je jeden veľký nezmysel.“ „Kámo, tak to si posral.“ Pobúchal som ho po chrbte. „Vďaka za podporu.“ „A v čom ťa mám podporiť? Prišiel si o to najlepšie dievča, ktoré si mal. Veril si len svojej predstave o tom, že má niečo so Sammym a pri tom nič nemá.“ Dokončil som svoj preslov. „Vážne mi nepomáhaš.“ Zvýšil hlas. „Vieš kde som teraz bol? Bol som v meste pre Lýdiu, Miu a Sarah. Sarah sa spýtali novinári, či s tebou niečo má. A vieš čo odpovedala? Nič! Pretože je z teba úplne zdeptaná a už asi ani nevie, čo má od teba očakávať. Takže odo mňa pomoc nečakaj. Naprav to kým môžeš, pokiaľ nie je neskoro!“ Nakričal som na Nasha a odišiel do svojej izby. Dosť ma vytočilo jeho správanie. Som na strane Sarah, pretože viem pravdu. Je smutné, že nepozná vlastnú priateľku.
NASH´S POV
Mám sa radovať z toho, že Sarah nevedela priznať náš vzťah? Viem, že sme sa dohodli, že ho budeme držať v tajnosti pred verejnosťou, ale keď sme teraz pohádaní mám z toho zlý pocit. Vlastne ani sám neviem, či vôbec spolu sme. Dúfam, že áno. Nesmiem o ňu prísť. Pri rozmýšľaní som sedel na posteli. Pohľad mi padol na nočný stolík. Bola tam fotka mňa a Sarah, ako sme jazdili na koni pri mori. Za tak krátky čas som s ňou prežil toľko krásnych chvíľ ako s nikým. Padaj za ňou Grier! Bežal som až k jej domu. Nezvonil som a ani neklopal. Proste som si otvoril dvere a hľadal nejakú osobu. Do uši sa mi dostala krásna melódia. Je mi tak známa a vychádza z nahrávacej miestnosti. Asi Isaac nahráva. Idem za ním. Aspoň niekto k rozumnému slovu. Čim som bol bližšie k dverám, tým viac som tú melódiu rozpoznával. Bola to pesnička od Beyoncé – Crazy In Love. Niekto začal spievať. Ten prenádherný hlas patril Sarah. Spoznal by som ho všade. Opatrne som otvoril dvere. V miestnosti bola iba Sarah. Mala zavreté oči a spievala z celého srdca. Sadol som si tak, aby ma nevidela, keby náhodou otvorí oči. Počúval som každé slovo, ktoré jej vyšlo z úst. Tá pesnička presne vyjadrovala jej pocity. Spievala to o mne. O pocitoch ku mne. Bolo to krásne.
Ďakujem za každý vote alebo koment!♥
Thanks<3
YOU ARE READING
Maybe Someday
FanfictionPočula som iba „Prepáč." V tej sekunde mi moja zvedavosť nedala a musela som sa pozrieť, kto to bol. V tú chvíľu som sa zahladila do najkrajších modrých očí. Tie oči mi boli tak povedomé. Ale nedovolili mi pozrieť sa na celú tvár toho človeka. Náš o...