Maybe Someday

Pool party

SARAH'S POV

Po tejto vete som musela vyzerať určite ako rajčina. Nevedela som, ako mám na túto krásnu vetu reagovať. Vždy som babám hovorila, že som si s ním súdená. No keď to povie on sám, niečo to znamenať musí. Nechcela som prekaziť túto úžasnú chvíľu, tak som sa len naňho usmiala. Úsmev mi opätoval. Bol tak sladký. Po tej dlhej a pomalej jazde sme vystúpili a namierili si to za ostatnými. „Kde ste boli hrdličky?" Začal si nás doberať Matthew a Mia sa k nemu s radosťou pridala. „Skôr kde ste sa vy toľko zdržali." „Vieš, láska k rýchlosti je veľká." Vysvetľoval mi Jack G. „Dúfam, že už sa nikam nechystáte." „Ja som sa ešte len rozbehol. Pokiaľ nenavštívim ešte aspoň 10 kolotočov ani neodchádzam!" Prehlásil Matt! Bože, on je taký hyperaktívny. Všetci ostatní sa pridali na stranu Matthewa, okrem Lý a Nasha. Nash ma chcel odviezť domov. Najskôr som nesúhlasila, pretože som mu nechcela kaziť zábavu, ale potom som povolila a povedala Lý, aby sa išla baviť. „Tak sa majte." Rozlúčili sme sa naraz s ostatnými.

 V aute

 Nash sa snažil o mne dozvedieť čo najviac. „Dáš mi prosím tvoj twitter? Vypýtal by som si facebook, ale tam mám iba stránku. „Jasné." Vyhľadal ma na TT počas jazdy. „Je to divné, ale ja ťa mám už follownutú." V tom mi to doplo. Nesmie sa dozvedieť, že som jedna z jeho fanúšičiek. Nedávno sa mi podarilo to, že ma followol a dokonca odpísal. „Aj ja ťa mám follownutého a ani neviem prečo." Zaklamala som. Celú cestu si odo mňa Nash pýtal číslo, ale ja som mu ho nechcela dať. Vyzeral tak vtipne. „Prosím , daj mi tvoje číslo. „Prečo mi ho nechceš dať? Veď ho nikomu nedám, sľubujem."  Už som vystupovala a ďakovala mu za to že ma odviezol. „Ak mi to číslo nedáš, ja si ho zistím." „Chcela som ti ho dať teraz, ale keď si ho zistíš." S týmito slovami som zavrela dvere od auta, otočila sa a kráčala smerom k vchodu domu. Otvorila som dvere a vchádzala som naschvál pomaly, pretože Nash ešte stále stál s autom pri našom dome. Pár sekúnd pred zavretím dverí znovu naštartoval auto a odišiel ho zaparkovať. Odložila som moje veci z kolotočov do obývačky na sedačku. Rozhodla som sa ísť na terasu. Chcela som sa pozrieť na ten krásny výhľad. La ako na dlani. Moje rozplívanie nad La prerušil môj mobil. Prišla mi sms. „Je to krásny výhľad, že?" Presne som vedela od koho som túto sms dostala. Rozhodla som sa to ignorovať a čakala som na reakciu pána Griera. „Nesmej sa toľko, keď si odo mňa čítaš správu." Bože, on ma sleduje. Pozrela som na ich terasu, ale nikto tam nebol. Potom ma už napadlo iba okno, ale ani tam som nikoho neuvidela. Zrazu ma niekto poklepal po pleci. Zľakla som sa. „Mia! Ja ťa zabijem. Vieš ako som sa zľakla!" „Nezľakla by si sa keby nesleduješ nášho suseda." „Haha. Radšej mi povedz, kto mu dal moje číslo." Mia už chcela odísť, ale zastavila som ju. „Mia, ty si mu dala moje číslo. Bože!" "Nemala som?" Dokiaľ som ja Mii vysvetľovala, prečo mu nemala dávať moje číslo, prišla za nami Lý s Isaacom. Isaac telefonoval. Zaujímalo ma s kým telefonuje. „Hej Lý, s kým volá Isaac?" „S Cameronom." „Aha, tak preto si tak počúvala ich rozhovor." Tak a to už sa nám tu začala rozplívať aj Lý. „Tak dievčatá, vyzerá to tak, že nás zajtra čaká bazén party." Ja som hľadela do telefónu, ale počúvala som aj Isaaca. „A kto príde na tú party?" „Predsa chalani a váš fotograf." „Počkaj, my budeme fotiť s Magcon a Bryantom?" Začala jasať Lý. „Áno, musia nafotiť nejakú kolekciu oblečenia. A treba to fotenie aj dohodnúť, preto zajtra tá party." Takto informovaná som napísala Nashovi správu. „Počula som, že idete k nám zajtra na bazénovú party" „A ja som zase počul, že idete s nami fotiť." „Dobre si počul." „Teším sa." Namiesto toho aby som mu odpísala som sa len usmievala ako blbec a išla do izby. Po ceste do izby som si spomenula na moju maminu. Tak som jej v izbe zavolala. Zdvihla to hneď. Ako keby čakala pri telefóne kým zazvoní. Samozrejme ma hneď vyspovedala. Pýtala sa ma snáď asi na všetko. Ale o Nashovi som jej nepovedala. Nechcem aby ma začala poučovať o tom, že si s ním nemám nič začínať, lebo je slávny, nevie si vážiť dievčatá a neviem čo všetko možné. Takže asi po hodinovom telefonáte som si myslela, že si konečne ľahnem a oddýchnem si. Ľahnúť som si ľahla, ale v tom niekto zaklopal na dvere od izby. Bola to Lý. „Sarah?" Prišla za mnou so smutným výrazom. „Áno, stalo sa niečo?" Nechápala som, prečo môže byť smutná práve teraz. „Ja neviem, mám pocit, že sa s Cameronom vôbec nezbližujeme. S tebou už bol Nash sám na kolotoči a ešte ťa aj odviezol domov." Začala mi nariekať na posteli. „A ako sa darí Mii s Mattom?" „Vraj jej je to teraz jedno, pretože vzťah sa nedá utvoriť za jeden večer." „Má pravdu Lý. Mala by si si od nej brať príklad." Objala som ju, aby už nebola taká smutná. „Možno máš pravdu, ďakujem ti Sarah." „Nemáš začo a teraz už bež spať." Poslúchla ma a ja som mohla konečne oddychovať. Rozmýšľala som nad všetkým, čo sa stalo za tieto dva dni. Samozrejme som nemohla prestať myslieť na Nasha a pozorovala som mobil, či mi nepríde od neho správa. „Prišla!" Vykríkla som a začala som poskakovať po posteli ako malá decko. „Dobrú noc. Btw, okno." Nechápala som tomu, čo napísal, ale išla som sa pozrieť do okna. Mala som presný výhľad na okno Nashovej izby. Otvorila som to moje a čakala, čo sa bude diať. Po chvíli otvoril okno už aj Nash a začal po mne vykrikovať. „Prečo už nespíš?" „Hm, neviem. Niekto neznámy ma volal aby som sa išla pozrieť na jeho okno." „Tak ty tu máš dohodnuté rande? Tak to potom nebudem rušiť." „Hej, hej rande v okne." Začali sme sa obaja smiať. „Dobrú noc pán Grier." „Dobrú noc slečna. Počkaj aké to máš priezvisko?" Ozaj, ja som mu ešte nepovedala moje priezvisko. Vždy sa predstavujem iba ako Sarah. Sila zvyku. „Smith." „Tak teda dobrú noc slečna Smith." Usmiala som sa nad tým, ako to povedal a zavrela som okno. Potom som sa išla osprchovať. Poviem vám, taká sprcha padne celkom dobre po takom dlhom dni. Dni s Nashom Grierom. Po sprche som mala v pláne ešte ísť dole, ale bola som unavená, tak som si ľahla a zaspala.