Frozen Moments [HP Fanfiction]

9. Zvädnutý kvietok

„Mali sme toľko snov,

ktoré sa nikdy nesplnili,

vždy sme plánovali zajtrajšok,

ale teraz som tu bez teba."

(Anahí – Aleph)

19. august 1973

Kaitleyn sedela sama v knižnici a pracovala na domácej úlohe z čarovania. Okolo seba mala otvorených veľa kníh a brkom písala na nový pergamen. Pretočila stránku knihy, na chvíľku sa zamyslela a potom pokračovala v písaní. 

Ani nezaregistrovala kroky v knižnici, až keď ju niekto neoslovil. „Slečna Kaitleyn!"

Obzrela sa a videla drobného profesora Flitwicka ako na ňu hľadí a jeho výraz je smutný. 

„Pán profesor," usmiala sa na neho, „práve pracujem na vašej domácej úlohe."

„To ma veľmi teší, slečna. Ale musím vás teraz zaviesť do riaditeľne. Vaša mama a profesor Dumbledore s vami chcú hovoriť," oznámil jej.

„Stalo sa niečo, však?" 

„Áno," prikývol, „povedia vám to," dodal. 

Kaitleyn nepotrebovala viac slov. Knihy aj svoj zvitok pergamenu tam nechala ležať a rozbehla sa von z knižnice. Ani nepočkala na drobného profesora Flitwicka, hoci ťažko kráčal za ňou a volal jej meno. 

Dobehla až ku kamenej príšere a rýchlo povedala heslo a potom sa ponáhľala hore schodmi. Zadýchaná otvorila dvere na pracovni riaditeľa. „Čo sa stalo?" 

Jej mama práve smrkala do vreckovky a profesor Dumbledore sa tváril vážne. Na stoličkách sedeli viacerí profesori Rokfortu. 

„Kaily," pozrela sa na ňu mama.

„Niekto zomrel, však? Lily?" potláčala Kaitleyn svoj plač. Ako prvá ju napadla Lily, pretože to bola jej najlepšia priateľka. 

„Och, nie, zlatko," podišla k nej Minerva a pohladila ju po vlasoch, „slečna Evansová je určite v poriadku." Dodala zdvorilo, hoci v ich rozhovoroch medzi štyrmi očami nazývala Lily jednoducho krstným menom.

„Tak kto zomrel?" spýtala sa Kaitleyn práve vo chvíli,  kedy profesor Flitwick vošiel udychčaný do miestnosti a posadil sa na prázdnu stoličku. 

„Profesor Archie," oznámil riaditeľ.

„Nie," pokrútila Kaitleyn hlavou. „Nie!"

„Kaily, je mi to ľúto, viem ako si ho mala rada. Ako ste ho všetci mali radi. Aj ja sama som ho mala veľmi rada. Bol veľmi nadaný študent a skvelý profesor," snažila sa ju upokojiť Minerva, ale Kaitleyn stále krútila hlavou a plakala.