Frozen Moments [HP Fanfiction]

Bonus č. 1 - Útek z Azkabanu

„Toto odlúčenie ma zve k zúfalstvu,

a žijem iba čakaním na môj návrat.

A s tebou som šťastný

a bez teba mám pocit, že umieram.

Som znovuzrodený v každom tvojom geste,

neexistuje chvíľa, kedy by som na teba nemyslel,

koľko ťa len milujem, láska moja.

A tak to bude až do konca mojich dní,

navždy v tvojich snoch budem tvojím ochrancom.

Ty si vesmír všetkého,

Ty si vesmír všetkého, čím som!"

(David Bustamente – Universo de todo)

Už roky si neuvedomoval, aký je deň, aké je ročné obdobie a už vôbec nie koľko je hodín. Dvanásť rokov bol neprávom uväznený v Azkabane. Každý deň vystavený dementorom, ktorí z neho vysávali to pekné, čo v ňom ešte ostalo.

Ale nemohli vysať všetky šťastné spomienky. Spomienka na jeho manželku a na lásku, ktorú cítil k nej a ich dcére bola taká silná, že ju nedokázal prepustiť dementorom. Vo svojom srdci stále cítil, že to je večné a rovnako aj osudové. Pretože Kaitleyn bola jeho osud. Nech sa udialo čokoľvek.

A predsa len si teraz uvedomoval, že vonku je leto. Pravdepodobne letné prázdniny. Dlhé roky nedostal žiadnu správu o svojej rodine, ale pred mesiacom sa konečne dozvedel, čo sa za tie dlhé roky stalo s jeho manželkou a deťmi. A bolo to priveľmi bolestivé. Možno preto mal dnes pocit, že ho život trestá ešte viac, ako si myslel. Dlhé roky prežíval v Azkabane iba preto, lebo bol nevinný a to nikdy nebola šťastná spomienka, bola to iba čistá pravda. Nikdy by sa nepridal k Voldemortovi. Ešte počas štúdia na Rokforte zavrhoval jeho činnosť a vyčítal rodičom, že podporujú myšlienku čistej krvi, hoci sa oficiálne nikdy nepridal k Voldemortovým ľudom – smrťožrútom. Rodičia nie, ale mladší brat, ten áno. Pri spomienke na Regulusa potlačil myšlienku, kde sa stala chyba. Nechcel na to myslieť. Od štúdia medzi sebou nevychádzali. Regulus, rovnako ako rodičia, hľadel na Siriusa ako na cudzieho, lebo sa dostal do inej fakulty a bol proti názorom rodiny.

Prežíval aj preto, lebo myslel na lásku. Na jedinú ženu, ktorú kedy miloval a ktorú vždy milovať bude. Kaitleyn bola jeho budúcnosť. V hĺbke svojho srdca cítil, že jedného dňa ju znova uvidí a všetko spolu prekonajú. Lenže posledný mesiac si už nebol taký istý.

Nikto nevedel, kde jeho krásna manželka je. Roky ju nikto nevidel. A to ho bolelo. Bolelo ho, že na ňu nedali pozor a vinil z toho aj sám seba. Nikdy nemal dovoliť, aby sa zúčastnila toho súdu. Bolo toho na ňu moc a prítomnosť dementorov iba dopomohla k tomu, čo sa stalo. Ich syn sa narodil mŕtvy. A on nemohol stáť po jej boku a pomôcť jej prekonať túto bolesť.

A sám cítil veľkú bolesť. Roky strávil predstavami, ako asi rastú jeho dve deti – dcéra Sophie a syn, ktorý mal niesť meno po ňom – Sirius. Tak to chcela Kaitleyn. A teraz po rokoch sa dozvedel krutú pravdu. Jeho syn zomrel. Nerástol, bol iba anjelom v nebi. Rovnako ako jeho najlepší priateľ a jeho manželka – James a Lily Potterovci. Už ich nebolo.

Sirius si vybavoval ďalšie fakty, ktoré mu oznámil Hagrid. Priviedli ho na pár mesiacov, keď si mysleli, že môže za útoky na Rokforte. Povedal mu, že tesne po tragickej udalosti, Kaitleyn ušla z Rokfortu aj s ich dcérkou Sophie a od tej doby ju nikto nevidel. Ale Sophie áno. Hagrid mu povedal, že Sophie už dva roky navštevuje Rokfort, ale pod iným priezviskom a poznamenaná detstvom, ktoré strávila v detskom domove. A to Sirius vôbec nechápal. Nevedel si predstaviť, v akom vesmíre by Kaitleyn umiestnila ich dcéru do detského domova. A napadli ho dôvody a hlavne jeden, na ktorý nechcel ani pomyslieť. Mohla by byť jeho jediná láska mŕtva?