Frozen Moments [HP Fanfiction]

14. Hľadal som tvoje oči na oblohe

„Rozumiem ti, tiež som trpel,

rozumiem ti, pretože ma zranili rovnako ako teba,

ale ja viem, že ty si iná,

a dám ti svoju dušu!

Chcem nový život s tebou,

chcem sa znova naučiť

bozkávať, veriť a pohladiť ťa,

ako po prvýkrát!

(Rio Roma - Vida nueva)

24. november 1993

Kaitleyn sa ocitla v tajnom tuneli a dobre vedela, kam vedie. Kráčala a bola jej trocha zima. Ocitla sa v prázdnom, ale poriadne zničenom dome. Pozrela sa na špinavé schody, ktoré viedli na poschodie. Na zemi bol prach a v ňom odtlačky láb zvieraťa. Kaitleyn sa chcela chytiť zábradlia, ale potom si všimla, že na niektorých miestach chýba.

Vybrala sa hore schodmi a srdce jej bilo ako splašené. Všade sa víril prach a ona kýchla. Počula ozvenu. A potom otvorila zničené dvere a vošla do miestnosti, ktorá bola veľká ako obývačka. Kreslá boli zničené, akoby z nich niekto odhrýzol, závesy pri okne boli potrhané a podlaha tiež miestami narušená. Na stene boli stopy pazúrov. Všetko to pôsobilo veľmi desivo, ale Kaitleyn sa nebála. Vedela, čo sa v tomto dome dialo a kto má na svedomí toto všetko.

Zrazu sa za ňou prudko zavreli dvere. Zľakla sa a potom sa pomaly otočila. Cítila, že v miestnosti nie je sama. Roky túžila po tejto chvíli a teraz nevedela, čo urobiť.

Napokon sa úplne otočila a hľadela na muža, ktorý stál pri dverách. Väzenskú uniformu mal úplne špinavú a miestami potrhanú. Odhaľovala jeho hruď, ktorá bola pokrytá tetovaniami. Na rukách stopy zaschnutej krvi. Vlasy ulepené, špinavé a príliš dlhé a rovnako aj brada. Jeho tvár bola strhaná a pohľad prázdny. V jeho očiach bola obrovská bolesť a nie ten povestný elán.

„Vyzerám až tak zle, Kaitleyn?" prehovoril a ona sa trhla. Aj jeho hlas sa zmenil. Bol hrubší, tvrdší a plný bolesti.

„Kaitleyn?" zopakovala jeho oslovenie. Nikdy ju neoslovil celým jej meno. Iba úplne prvý raz a nikdy to nevyslovil s takou nenávisťou.

„Čo tu robíš?"

„Ty si ma nechcel vidieť?" spýtala sa ho. Prestala si ho toľko prezerať. Vyzeral inak, ale niekde tam vo vnútri, bol stále ten muž, ktorého toľko miluje.

„Ja som ťa videl," odvetil jej, „toto nie je miesto pre teba."

„Musíme sa porozprávať," po tvári jej tiekli slzy, „musím ti toho toľko povedať."

„A kde chceš začať? Ako si opustila našu dcéru?"

„Ty to vieš?"

„Áno," odvetil jej a prešiel okolo nej a sadol si na zničenú sedačku, „povedal mi to Hagrid."