Frozen Moments [HP Fanfiction]

37. Pravá identita

„Náš príbeh sa začal,

ani sme si to neuvedomili.

Nikdy sme to nebrali ako hru,

no nerozumeli sme tomu,

čo sa vlastne stalo."

(Alexander Miró - El cajón de mis secretos)

31. júla 1976

Dni u Lily a jej rodiny ubiehali Kaitleyn neuveriteľne rýchlo. Stále mali čo robiť a ona spoznávala úplne nový svet, aký doteraz nepoznala. Dokonca sa viezla v tých divných veciach, ktoré jazdia pod zemou a zmestí sa do nich veľmi veľa ľudí - metro. Kaitleyn z toho ale nebola úplne nadšená. Dávala prednosť Rytierskému autobusu, lebo ten jazdil nad zemou.

Kino ju celkom zaujalo, aj filmy. Bolo to akoby sa jej pred očami premietla kniha, ktorú predtým prečítala. Len v knihách človek mohol pustiť uzdu svojej fantázií, zatiaľ čo film diktoval presne to, ako kto alebo čo vyzerá.

Boli to prázdniny, aké Kaitleyn ešte nikdy nezažila.

Vedela, že ju sledujú a že za každým má za chrbtom niekoho, kto na ňu dáva pozor na mamin príkaz. Nezazlievala jej to, práve naopak, doteraz nemohla dostatočne pochopiť, ako to že Minerva toto celé dovolila. Ale bola jej za to veľmi vďačná a tešila sa, ako sa vráti na Rokfort a vyobjíma ju.

Dnes trávili pekný slnečný deň v Šikmej uličke, kde si šli nakúpiť veci do školy. Mama jej poslala peniaze a nechala ju dokonca aj toto vybaviť samú. Spoločnosť im robila aj Alice. Rodičia Lily sa od nich odpojili v Deravom kotlíku, kde najprv pozvali všetky dievčatá na obed.

Teraz si trojica najlepších kamarátok vykračovala po cestičke a nakupovali si pomôcky do ich šiesteho ročníka. Samozrejme, že najviac času strávili kupovaním nových učebníc a pritom si ešte prezerali aj iné knihy, ktoré by si mohli kúpiť. Iba Alice sa už trocha nudila a stále hľadela na hodinky, lebo neskôr sa mala stretnúť aj s Frankom.

„Nevideli sme sa mesiac," vravela im smutne, lebo rodičia ju nechceli za ním pustiť. Zdalo sa im, že je ešte mladá na to, aby šla na prázdniny k frajerovi.

„Neboj sa, Alice, už zajtra budeme na ceste do Rokfortu a uvidíš ho každý deň," usmiala sa na ňu Lily, „a navyše máš v októbri sedemnásť a už bude legálne dospelá."

„Myslíš, že to na našich platí?" zasmiala sa Alice.

Dievčatá pokračovali do Apatieky, aby si doplnili zásoby na elixíry. A potom, keď sa Alice od nich odpojila, si chceli ísť sadnúť do cukrárne pána Floreana Fortescua, ale keď prechádzali okolo Mnohorakých metlobavých doplnkov, uvideli štvoricu chlapcov.

Kaitleyn okamžite stiahla Lily a chlapci si ich vôbec nevšimli, lebo obdivovali niečo vo výklade.

„Prečo šli nakupovať zrovna v ten deň ako my?" pýtala sa Kaitleyn rozčúlene.

„Myslela som si, že ti Sirius chýba," vravela jej Lily, keď si sadli k stolíku pod farebným slnečníkom.

„Ja neviem," pokrútila Kaitleyn hlavou. „Čo ak ho nikdy neprestanem milovať?"

Lily objednala dva zmrzlinové poháre. „Ale áno," povzbudila priateľku, „keď príde nejaký iný, tak vtedy áno. Avšak neviem prečo mám pocit, že Sirius a ty ste pre seba ako stvorení. Možno ešte máte šancu."

„Nechcem si kaziť deň rozhovorom o Siriusovi," stopla ju hneď Kaitleyn. Slnko jej svietilo do tváre a ona dúfala, že sa dnes nestretne s ním z očí do očí. Hoci jej pohľad do jeho oči neskutočne chýbal.