73. Vždy si to bola ty

1.3K 129 29
                                    


„Nechoď preč,

neopúšťaj ma, nie,

neber mi svoje telo

a neprestávaj ma ľúbiť, nie.

Ľúbim ťa, milujem ťa,

chcem byť stále iba s tebou,

som tvoj a ty si moja.

Keby sa to skončilo,

utopil by som sa v mori bolesti, láska.

Keby nebolo tvojho hlasu,

na čo by som naďalej bol tým,

čím som, láska?

(Eugenio Siller – Si llegara el final)

22.jún 1996

Siriusa ráno prebrali slnečné lúče, ktoré svietili do izby. Hope ležala v jeho náručí, ale bola hore. Upierala svoje veľké oči na neho a na svet okolo nich. V izbe sa otvorili dvere a dnu vošla Molly s raňajkami pre Siriusa a s mliečkom pre Hope.

„Tonksová mi povedala, že si opustil Hrdozobcovú izbu," riekla a prisadla si na posteľ. Opatrne si od neho vzala Hope a potom jej dala mliečko. „Ako sa cítiš?"

„Rovnako," povedal Sirius. „Bez Kaily nič nemá zmysel."

„Kaily sa z toho dostane, je to silná žena," usmiala sa na neho Molly. „Aj ty by si mal byť silný, Sirius. Viem, že my dvaja nie sme práve priatelia, ale ver mi, že si neželám nič viac, ako to, aby všetko dobre dopadlo a mohol si byť s Kaily znova šťastný."

„My sme priatelia, Molly," odvetil jej.

„Len máme iné spôsoby ako vychovávať deti, ale to ti nezazlievam Sirius, vychovala som ich predsa len viac," prikývla.

„Keď ma zavreli do Azkabanu, dúfal som a veril, že sa o Kaily postarajú, že bude v poriadku a hoci sa nepostarali, ona bola v poriadku. Lenže teraz ma to ubíja, ten pocit, že leží niekde medzi životom a smrťou a ja nemám silu ani len ísť za ňou do nemocnice. Ani za Sophie, lebo všetko je to moja vina. Ani jedna z nich nemala ležať v nemocnici. Ja nie som dobrý otec, ani manžel. Pretože som dopustil niečo takéto."

„Ty za to nemôžeš, Sirius," usmiala sa na neho Molly. „Ver mi, viem, ako sa cítiš. Nebolo to tak dávno, čo Artur bojoval o svoj život. Ja naozaj viem, ako sa cítiš. A vieš čo? Ty a Kaily ste sa v tú noc postarali o moje deti. Mal by si ísť do nemocnice za Kaily. A na Rokfort za Sophie."

„Sophie je na Rokforte?"

„Áno, pustili ju z nemocnice dnes ráno," oznámila mu Molly. „Postarám sa o Hope, dobre?"

„Máš pravdu, Molly," prikývol Sirius. „Ďakujem."

„Nevzdávaj sa, prosím."

***

Sirius sa rozhodol navštíviť Sophie. Vybral sa na Rokfort. „Profesor Flitwick!" všimol si vo vstupnej hale známu tvár.

„Sirius Black!" Drobný profesor Flitwick si ho premerial. „Ako vám pomôžem?"

„Hľadám profesorku McGonagallovú, alebo Dumbledora," riekol Sirius. „Potrebujem s nimi hovoriť."

„Profesorka McGonagallová je u seba v komnatách. Myslím, že jej heslo vám bude dobre známe," usmial sa na neho profesor. „Všetci tu na škole veríme tomu, že bude Kaitleyn znova v poriadku."

Frozen Moments [HP Fanfiction]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora