Frozen Moments [HP Fanfiction]

18. Nočné dobrodružstvo

„Pretože zaberáš miesto mojej kamarátky,

avšak, kamaráti sa nevolajú,

o tretej ráno, aby sa len porozprávali.

 

Ani si nehladia na pery, ani sa neprovokujú,

ani nežiarlia, ani sa nedotýkajú,

ani neskončia pri tanci."

 

(David Bustamante – Los amigos)

 

26. december 1974

 

Kaitleyn nemohla zaspať. Celý čas myslela na tú chvíľku vo Veľkej sieni so Siriusom. Bolo to také krásne a trocha jej bolo ľúto, že ju nakoniec nepobozkal. Zrejme by to bol urobil, keby neprišiel školník. A ona si to naozaj veľmi želala, aby sa to stalo. Lola jej ležala na nohách a cítila jej teplo. Keď sa posadila, mačka sa tiež pohla, upriamila na ňu svoje oči a potom prišla k nej vyššie. Kaitleyn si ju vzala do náručia, hladkala ju a myslela na Siriusa.

Myslela na to, akými priateľmi sa stali. Dôveroval jej a ona dôverovala jemu. Vedel o jej problémoch, najnovšie o tých s otcom a on zase dôveroval natoľko jej, že jej ukázal predmet, ktorý vyrobili, hoci vedel, že čo i len zmienka o tom všetkom, by ich mohla dostať do veľkého problému. Lenže on vedel, že ona by to nikdy nikomu nepovedala. Poznal ju a ona poznala jeho.

Už dlhšie myslela na to, že sa jej Sirius páči. Už od prvého dňa, čo ho zbadala. Ale teraz cítila niečo, čo si možno skôr nechcela priznať, alebo to bolo dospievaním. Zrazu cítila toľko emócií okolo seba. Áno, občas sa červenala, keď sa zhovárali a keď ho vždy zbadala, cítila akoby sa jej v žalúdku niečo pohlo. Povestné motýliky v bruchu? Zasmiala sa v duchu. Inštinktívne sa pozrela smerom k oknu, ale potom usúdila, že Lily jej na list neodpíše asi tak skoro. Kým sova príde určite to potrvá.

Zavrela oči a myslela na ten tanec. Bolo to také pekné, zábavne, milé a nevinné. A potom ju takmer pobozkal. Je to vôbec možné?! Kaitleyn vyskočila z postele, že si to ani neuvedomila, ale Lola jej to dala pocítiť, keď spadla a mierne ju pritom poškrabala pazúrom na nohe.

„Ach, prepáč Lola," chcela ju vziať do náručia, ale mačka sa otočila a odišla sa usalašiť ďalej od nej. Našla si teplé miesto v kresle a tam sa schúlila do klbka a zatvorila oči.

A potom si Kaitleyn všimla ako k oknu mieri biela sova. Rýchlo sa ponáhľala otvoriť okno a sova vletela dnu. Kaitleyn jej opatrne vzala list a potom sova znova odletela von. Zavrela okno a otvorila list od Lily.

„Kaily!

 

Panebože, nemôžem uveriť tomu, čo píšeš! Škoda, že tam nie som. Normálne tú skáčem od radosti a viem si živo predstaviť, čo asi robíš ty! Počuj, ja som to vedela. Ty a Sirius. Vždy som to vedela. Veď on je na teba stále taký dobrý. Akože je to idiot, čo ti budem hovoriť, ale na teba je stále dobrý a stále sa ťa zastáva. A stále na teba pozerá. Veď vieš. Kaily, ja tomu vážne nemôžem uveriť. Do kelu s Filchom! Počuj, už sa teším ako sa vrátim do školy a povieš mi to úplne do najmenšieho detailu. Ach...!!! Kaily, za toho idiota sa vlastne ospravedlňujem. Sirius je celkom fajn, len vieš, čo ma hnevá. Ale za to aj tak môže Potter. Inak moje Vianoce boli všelijaké, ďakujem za opýtanie. Naši v super, sú veľmi radi, že som došla domov, ale Petunia sa ku mne správa, akoby som mala nejakú chorobu, ktorú by mohla chytiť, ak bude so mnou v miestnosti dlhšie ako desať minút. Akoby som bola nejaké monštrum. Veľmi mi chýbaš, Kaily. Lebo ty si ako moja sestra, nie ona. Uvidíme sa skoro.