Frozen Moments [HP Fanfiction]

120. Bitka o Rokfort

Pripravte si vreckovky, ja plačem už pri tej piesni :(

„A je dôležité povedať ti,

že tvoja neprítomnosť bolí.

A ty ani nevieš ako.

Pretože minúty ma ohrozujú,

tu je všetko šedivé,

pretože okolo všetkého je iba strach a beznádej.

Nenaučil si ma, ako byť bez teba,

a čo mám povedať svojmu srdcu!

Nenaučil si ma, ako byť bez teba,

ako mám zabudnúť, keď som sa to nenaučila.

Nenaučil si ma, zlatko,

ako to bez teba zvládnem."

(Thalia – No me enseňaste)

2. máj 1998

„Najradšej by som bol, keby si tu zostala," vravel Sirius Kaitleyn, keď dorazili k Andromede a uložil Hope do izbičky k Teddymu. Obaja ju pobozkali na čelo a rovnako aj malé bábätko – Teddyho. Kaitleyn počula, ako Tonksová protestuje o poschodie nižšie a kričí na svoju mamu i na Remusa, že chce ísť bojovať.

„Tonksová by tu mala zostať," povedala Kaitleyn vážne. „Idem jej to povedať, lebo oni dvaja to zrejme nezvládajú," dodala a aby sa vyhla tomu, aby ju Sirius žiadal o to, aby zostala aj ona, zišla dole po schodoch.

„Som na to školená, mama, celé tie roky som bola aurorkou aj kvôli tomuto. Chcem, aby bol tento svet krajší, aby Teddy vyrastal v krajšom svete, plnom lásky a nehy a nie vo vojne. Chcem to ísť zastaviť a okrem toho by som sa nemohla dívať na to, že moji priatelia v tej vojne bojujú a ja sedím doma na zadku!" kričala Tonksová.

„Ty by si nesedela doma na zadku," riekla jej Kaitleyn. „Zostala by si doma so svojím synom."

„Si proti mne? A čo ty, tiež máš dieťa!" zamračila sa na ňu jej najlepšia priateľka.

„Chápem ťa, ale bola by som rada, keby si tu zostala," zopakovala Kaitleyn potichu. „Pretože mám veľký strach a keby sa mne a Siriusovi niečo vo vojne stalo, viem, že ty by si sa postarala nielen o Hope, ale aj o Sophie..."

„Možno by si mala neisť ty. Si oveľa lepšia mama. Keby sa mne a Remusovi niečo vo vojne stalo, viem, že ti môžem zveriť Teddyho. Viem, že by si ho milovala ako vlastného, lebo tak miluješ aj Harryho a..." Tonksovej sa zlomil hlas. „Nechcem sa hádať, nie s tebou."

„Ani ja sa nechcem hádať," zotrela si Kaitleyn slzy. „Prosím, ostaň."

Tonksová pokrútila hlavou a odišla na poschodie. Andromeda sa vybrala za ňou a Remus sa pozrel na Kaitleyn. „Neostane," povedal jej.

„Možno," pokrútila hlavou. „Nechcem, aby tam išla. Má malé dieťa a..."

„Aj ty máš malé dieťa a aj ďalšiu dcérku a Harryho," pripomenul jej Remus. „Keby bolo na Siriusovi a na mne, ostanete tu obe dve."

„Nemôžem vás teraz opustiť, čo to nechápete?"

„Nie, nechápeme," povedal jej Sirius, lebo stále trval na tom, aby ostala tu v bezpečí s Hope.

„Chápeme," prikývol na jej slová Remus. „Mali by sme už ísť."

„Áno, poďme," prikývol tento raz Sirius. „Nesmieme strácať viac času." A vyšiel von pred dom.