Frozen Moments [HP Fanfiction]

101. Andromeda

„Urobím to pre teba, pretože ti verím,

pretože je to tvoj pohľad,

pohľad na to isté nebo.

A keď ťa bozkávam,

cítim, že ťa mám v duši."

(Paulina Rubio – Lo háre por ti)

1. marca 1978

Kaitleyn sa aj na druhý deň, po menšej výmene názorov s Alice, utiahla do spálne a radšej sa začala pripravovať na MLOKy hneď po ukončení vyučovania. Naozaj nechcela do nekonečna rozoberať, kto zase zomrel, koho prepadli a koho chytili a hodili do väzenia v Azkabane.

Za posledné mesiace mala pocit, že toto sú jediné témy, na ktoré sa rozprávajú, ak nerátala MLOKy. A teraz by sa radšej rozprávala iba o skúškach. Bola by šťastnejšia, keby skúšky bola tá jediná vec, ktorú by mali na starosti. Lenže jej priatelia sa priveľmi angažovali v tom, čo sa dialo vo svete. Kaitleyn niekedy len tak hľadela na ostatných študentov a rozmýšľala, či sa aj oni trápia preto, čo sa deje vo svete, alebo to robí len ona a jej priatelia. A niektorým, ktorých to naozaj evidentne nezaujímalo, naozaj závidela.

Otvorila učebnicu Transfigurácie, čo bol pre ňu najjednoduchší predmet a začala si podčiarkovať dôležité informácie. To jej trvalo niekoľko hodín a bolo tesne pred večerou, keď zišla do klubovne. Lily a Alice tam neboli, ale chlapcov našla sedieť pri jednom stolíku a vyzerali celkom zaujato. Siriusa sa dosť usmieval. Akoby problémy kvôli Regulusovi z neho postupne opadávali.

„Čo robíte?" podišla k ním a postavila sa nad Siriusa.

„Ale nič," odvetil jej Sirius a usmial sa na ňu. „Už ti je lepšie?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Čo robíte?"

„Trocha sme prehodnotili posledné mesiace," povedal jej Remus a v rukách držal pergamen, ktorý Kaitleyn ihneď spoznala a vedela, že ide o Záškodnícku mapu. „Zistili sme, že máš pravdu."

„Akú pravdu?"

„Prestali sme žiť," povedal jednoducho James. „Žartovať a podobne."

„Takže plánujeme víkendový návrat," žmurkol na ňu Sirius. „Veľkú záškodnícku činnosť. Poriadny žartík, niečo super."

Kaitleyn sa zasmiala. Vôbec nemala chuť chlapcov vyhrešiť. Bola si istá, že toto presne potrebujú všetci – jeden veľký žart. V skutočnosti sa jej páčilo, že si zobrali jej rady k srdcu. Hlavne dobre vedela, že Sirius sa takto odreaguje od problémov s Regulusom. A pri troche šťastia, ani nebudú potrestaní.

„Dobre," prikývla.

„Čože?" Peter sa na ňu nechápavo pozrel. „Je to v poriadku?"

„V úplnom," predniesla. „Idem na večeru. Idete?"

„Hneď sme tam, zlatko," žmurkol na ňu Sirius. Kaitleyn sa k nemu zohla a pobozkala ho letmo na pery. S dobrou náladou sa pobrala do Veľkej siene na večeru.

***

3. marca 1978

V piatok ráno dorazila sovia pošta a zhodila pred Siriusa list. Okamžite sa po ňom načiahol a keď to nebolo písmo jeho matky, odľahlo mu. Okrem toho sa potešil, pretože to písmo dobre poznal a už dávno nedostal od nej žiadny list.

Preto ho rýchlo otvoril a pustil sa do čítania.

„Milý, Sirius,

prepáč, že som sa Ti dlho neozvala, ale mali sme celkom zhon. Vieš, Nymphadora chodí do školy a je dosť neporiadna učiť sa jej veľmi nechce. A Ted tak trval na muklovskej škole a nie na domácom vyučovaní. Ale aspoň je naša malá s ostatnými deťmi jej veku a našla si pár priateľov.