Frozen Moments [HP Fanfiction]

127. Opäť doma

„Ona, to sú skutočné Vianoce,

môj prvý veľký darček,

po toľkom čakaní.

Ona, keď sa hrá, tak ma upokojuje,

keď plače, tak mi o tom rozpráva.

Dnes jej dlhujem moju lásku.

Ona, pripomína mi moju mamu,

so svojimi úprimnými gestami,

a so zmyslom pre humor.

Ona, je tá, čo ma sprevádza a čo ma počúva,

snaží sa ma napodobniť,

a páči sa jej lietať.

Ona je darčekom najväčším,

ktorý mi dal jej ocko."

(Laura Pausini – A ella le debo mi amor)

29. októbra 1981

Kaitleyn so Siriusom a malou Sophie sa vrátili domov po návšteve u Jamesa, Lily a malého Harryho. Užili si pekný predhalloweenský večer. Deti sa hrali na hračkárskych metlách a prenasledovali mačku Lily. Bol to naozaj milý a kúzelný večer. Kaitleyn konečne na chvíľku zabudla na problémy, ktoré ich sužovali a bola šťastná. Užívala si chvíľku s manželom, dcérkou, bábätkom na ceste, najlepšími priateľmi a krstným synom. Smutní boli iba preto, že nemohol prísť Remus, ani Peter a samozrejme, že nie ani Alice a Frank. Veľmi to ďalej nerozoberali, lebo nikto nechcel myslieť na smutné veci. Mal to by jednoduchý pokojný večer, akoby neboli čarodejníci, akoby ich nesužovali rôzne udalosti, akoby bol život normálny.

Potom, čo Kaitleyn uspala Sophie, ľahla si k Siriusovi do postele. Ten si ihneď všimol jej úsmev a pobozkal ju na čelo. „Vyzeráš krásne," polichotil jej.

„Pretože ešte nie som taká tučná," zasmiala sa a pohladila si vypuknuté tehotenské bruško.

„Nie si vôbec tučná," pohladil ju po vlasoch.

„Keď myslíš," mykla plecami a schúlila sa k nemu do náručia. „Chcem viac takýchto večerov."

„Budeš ich mať," usmial sa a pobozkal ju letmo na pery.

„Sľubuješ?"

„Sľubujem," prikývol. „Pokojne spi, všetko bude v poriadku."

Kiežby Kaitleyn Blacková vedela, že to na dlhú dobu bola posledná noc, kedy spala po boku svojho manžela a pokojne spiacej dcérky. Keby tak vedela, aké hrôzy ju nasledujúce dni čakajú.

Ona však nič netušila a zaspala takmer okamžite. Snívali sa jej krásne sny, žiadne predtuchy, nič čo by jej pomohlo tomu zabrániť.

***

3. november 1981

„Ale kam ideš?" Matka ju zastavila vo dverách.

„Domov," šepla smutne a držala sa za tehotenské bruško.

„Kaily," zaúpela Minerva. „Prečo?"

„Mám tam všetky svoje veci. Chcem si zobrať svoje veci, to je všetko," odvetila jej nešťastná dcéra. Práve dnes poobede odsúdili jej manžela na doživotie do Azkabanu za smrť dvanástich muklov a Petra Pettigrewa a za zradu Lily a Jamesa Potterovcov, ktorí boli mŕtvi. A ich syn bol zverený do opatery sestry Lily, Petunie.