Frozen Moments [HP Fanfiction]

61. Staré spory

„Odprisahala by som,

že sama dobre neviem, čo chcem,

ale viem, že asi umriem,

ak ostanem stáť uprostred.

A preto sa vydávam na iné chodníčky,

aby som spoznala skutočný svet.

Vymením bolesť za radosť,

aby šťastie bolo šťastím

a nie niečím, čo treba dosiahnúť."

(Natalia Oreiro – Cambio dolor)

25. júla 1977

Kaitleyn sa motala po hrade ako bez života. Začínala pociťovať naozaj veľkú samotu. Nič ju nebavilo a dookola si iba čítala listy od Siriusa, Lily a Alice.

Siriusové listy boli stále pochmúrne, až kým jej v jednom nenapísal, aké dedičstvo získal po svojom strýkovi. Odkázal mu toľko peňazí, že si kúpil vlastný dom blízko Potterocov. James, Remus a Peter mu pomáhali so sťahovaním. Jeho matka vyvádzala, ale on bol náramne šťastný, že jej zase robí napriek. Kaitleyn bolo z toho smutno. Chcela byť pri takých veľkých veciach v Siriusovom živote. Dúfala, že raz si kúpia dom spolu a nie že on si ho kúpi sám. Preto mu ani len neodpísala na posledný list. Nuž posťažovala sa Lily aj Alice.

Obe sa ju snažili upokojiť, ale aj tak sa cítila sklamane a smutne.

Nikto jej však nenapísal o tom, čo sa celkovo deje vo svete. Iba Lily sa raz zmienila o čudných úmrtiach, ktoré hlásili v muklovských správach a že si je istá, že tie úmrtia majú niečo spoločne s Tým-čo-ho-netreba-menovať a jeho kumpánmi.

Dumbledore často odchádzal na celé dni preč. Vtedy jej matka z nej nespúšťala oči a Kaitleyn toto väzenie už naozaj išlo na nervy.

„Znova na potulkách hradom, slečna Kaitleyn?" narazila na Takmer bezhlavného Nicka.

„Veď to poznáte, Nick," šepla. „Pre vás toto miesto je rovnaké, ak nie ešte horšie väzenie."

„Aspoň ste v bezpečí, slečna Kaitleyn. Vraví sa, aj medzi nami duchmi, že časy, ktoré na nás dopadli sú veľmi temné. Vraj tento hrad je jediné bezpečné miesto," vravel jej. „Čiže môžeme byť všetci radi, že sme tu."

„Kto vám to povedal?"

„Chýry," odvetil jej. „My duchovia si často vypočujeme dôležité veci."

„Ja som iba počula o čudných úmrtiach v muklovskom svete," vravela mu Kaitleyn.

„Nie len v muklovskom. Aj medzi čarodejníkmi," odvetil jej.

„Je to hrozné!"

„Takéto obdobie temna si pamätám iba za čias Grindelwalda," rozprával jej. „Bol to veľmi mocný čarodejník, posadnutý temnou mágiou. Ale zdolal ho váš otec. Bolo to už tak dávno. Zrejme sa, ale vždy nájde čarodejník, ktorý chce mať za každú cenu moc."

„Zrejme," slabo prikývla. „Musím už ísť."

A potom sa rozbehla po chodbe. Všetko, čo jej povedal, ju vystrašilo. Chcela nájsť svoju mamu a spýtať sa jej na pár vecí, ale nikde ju nevedela nájsť. Tak zamierila do riaditeľne. Znova zastala pred dubovými dverami, ktoré boli mierne odchýlené a počúvala rozhovor medzi svojimi rodičmi.

„Čo na to všetko hovorí Minister?" pýtala sa Minerva.

„Vraví, že aurori robia, čo môžu," odvetil jej Dumbledore, „pridáva sa k nemu stále viac ľudí a snaží sa ovládnuť aj Ministerstvo Mágie."