Frozen Moments [HP Fanfiction]

52. Si všetko o čom snívam

„Zatvor oči,

počúvaj ma,

keď uvidíš moju lásku, objím ma!

Tak veľmi ťa chcem pre seba,

riskujem všetko kvôli tebe.

Ani more ma nemôže potopiť,

pretože zlatko, s tebou som voľná.

Otvor oči,

pozri sa na mňa,

pochop, že by som pre teba zomrela!

V tejto vojne je zbraňou moje srdce,

pretože tvoja láska je moja spása!"

(Melissa Otero – Contigo)

13. marca 1977

Týždne pomaly plynuli. Z chladného februára sa stal celkom príjemný marec. Sneh veľmi rýchlo zmizol, ani toľko nepršalo. Slnko bolo na oblohe častejšie a na zvyčajne pomery, bolo tento rok celkom teplé.

Kaitleyn sa po väčšinou učila, pretože sa stále nedokázala vyrovnať s pravdou, ktorú zistila o svojej rodine. Aj keď už lepšie chápala všetky dôvody svojich rodičov, akosi to nedokázala spracovať. Nedokázala sa prestať hnevať. Okrem toho chcela viac zistiť o rodine Albusa Dumbledora a nedarilo sa jej to.

Sirius bol jej veľká opora a samozrejme jej priateľky, Lily a Alice. Teraz boli všetky tri zamilované a preto bolo logické, že viac času trávili so svojimi priateľmi. Medzi Jamesom a Lily to šlo pomaly, ale už padol prvý bozk a Lily bola celá nadšená, keď to priateľkám hovorila. Líca mala celé červené a tešila sa. A oni dve sa veľmi tešili s ňou. Nechcela nič uponáhľať, predsa len sa dlhé roky na Jamesa hnevala. Vyzeralo to tak, že Jamesovi to vôbec nevadí. Konečne mal svoju Lily, tak kam by sa vôbec ponáhľal?

Medzi Alice a Frankom to už bolo vážne. Chodili spolu predsa najdlhšie z celej ich partie a Alice sa priateľkám priznala, že po škole si ju chce Frank zobrať za ženu. To bolo radosti, ako sa tie tri tešili.

„Kam to ideme, Tichošľap?" pýtala sa ho Kaitleyn, keď vyšli z hradu. Bolo už dávno po večierke a vonku svietil mesiac.

„Posledné týždne boli náročné na udalosti, tak som uvažoval, že sa iba tak prejdeme okolo hradu. Budeme oddychovať a užívať si jeden druhého," odvetil jej.

„Vieš o tom, že je po večierke?" spýtala sa ho.

„Podľa mňa to tvoja mama už vzdala s trestami," povedal jej pokojne, „už dávno musela zistiť, že na mňa a chalanov to fakt neplatí."

„Prirodzene, vy ste špeciálne prípady," zasmiala sa Kaitleyn a nechala sa od neho unášať hocikam, kam mal namierené.

Sirius Black už tak dobre poznal hrad a jeho okolie, dokonca zrejme aj harmonogram školníka Filcha a pani Norrisovej, že sa im podarilo vypariť sa z hradu bez toho, že by dokonca narazili, čo i len na ducha.

Bol večer a preto, aj keď bolo v marci celkom príjemne, vonku bolo chladno. Kaitleyn vôbec neľutovala, že si vzala sveter a Sirius zase svoju bundu. Viedol ju až k jazeru. Tam už bola rozložená deka a nejaké dobroty v pletenom košíku.

„Piknik pri mesačnom svetle?" spýtala sa ho.

„Neoriginálne, ja viem," zasmial sa.

„Och, ty," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. Sadla si na deku a nakukla do košíka. „Čo ti naši verní domáci škriatkovia nabalili?"