Frozen Moments [HP Fanfiction]

44. Fénixov Rád

„Vieš, že nežiadam nič viac,

iba to, aby som mohol ostať po tvojom boku

a utiecť od všetkého zlého.

Urobil by som všetko preto,

aby som mohol byť s tebou."

(Reik - Sabes)

1. január 1977

Kaitleyn prerušila bozk od Siriusa, aj keď veľmi nechcela. „Čo zase robíš?" spýtala sa ho urazene.

„Nebuď urazená, urazená by si bola, kebyže ti novoročný bozk nedám," uškrnul sa na ňu, „nehovor, že nie."

„Nemysli si, že sa pre nás niečo mení," varovne na neho pozrela a nadvihla obočie.

„Prestaň s týmto výrazom, lebo mi pripomínaš tvoju mamu a to sa teraz vážne nehodí," zasmial sa Sirius. „A je mi jasné, že medzi nami sa nič nemení."

„Som rada, že vieš na čom sme," odvetila mu.

„Obávam sa, že ty si stále nechceš pripustiť na čom sme. Ty si mi ten bozk bez problémov opätovala, to je prvá vec, po druhé si sa zase celá chvela v mojom náruči, takže po tretie," vyratúval na prstoch, „sa mi nesnaž povedať, že sa ti to nepáčilo."

„Ty si zrejme odborník na to, čo cítim, však Sirius?" spýtala sa ho a vyšla von z triedy. Sirius kráčal za ňou.

„Samozrejme, že áno," odvetil jej pobavene. Lenže smiech ho po chvíľke prešiel, keď sa pred nimi objavil školník Filch a aj mačka pani Norrisová. Tá okamžite podišla ku Kaitleyn a ona ju vzala do svojho náručia.

Filch sa mračil a potom sa uškrnul: „Ale, ale, môžete mi povedať, čo robíte o tomto čase mimo internátu?"

„Pán Filch," oslovila ho Kaitleyn, „z našej klubovne neboli dobre vidieť ohňostroje," vymýšľala si. Sirius hľadel na to, ako Kaitleyn klame školníkovi priamo do očí, lenže jeho výraz tváre sa nijako nezmenil.

„Je mi to veľmi ľúto, slečna Kaitleyn," pokrútil Filch hlavou, „ale dostanete trest. Obaja!"

„Ale pán Filch," Kaitleyn sa ho ešte snažila presvedčiť, „je predsa Nový rok."

„Bez debát, slečna Kaitleyn," trval na svojom. „Poďte so mnou! A vy Black tiež!"

Kaitleyn položila mačku na zem a potom si pritiahla Siriusovo sako ešte viac k sebe. Kráčali tmavou chodbou a jej bolo úplne jasné, kam idú. Ocitli sa pred zborovňou, v ktorej bolo viac hluku ako obyčajne. Filch zaklopal na dvere a potom vošiel dnu. Počuli hlasy viacerých profesorov a tiež aj smiech. Napokon Filch vyšiel von a spoločnosť mu robila profesorka McGonagallová.

„Tak vám ich nechávam, profesorka McGonagallová. Žiadam trest. Potulovali sa v noci po chodbách hradu. Je hlboko po večierke," oznámil jej a potom odišiel snoriť ďalej.

Minerva McGonagallová bola v tvári červená, ale nie od zlosti. Okuliare mala trocha na krivo, zrejme aj ona oslavovala Nový rok. Uvedomila si to a napravila si ich.

„Čo s vami?"

„Mami," Kaitleyn sa pozrela na svoju matku, „len sme chceli vidieť lepšie ohňostroj. Nerobili sme nič zlé."

„Viete, že nemám rada protekciu," povedala Minerva pokojne, „myslím, že nejaký trest obaja zvládnete."

„Ale, mami," zaúpela Kaitleyn.