Frozen Moments [HP Fanfiction]

48. To, čo nemalo byť prezradené

„Nie, nevzdám sa,

chcem mať svet s tebou.

Prisahám, že má cenu čakať a čakať,

čakať na znamenie osudu.

Neunavím sa, nevzdám sa,

nevzdávajme sa."

(Luis Fonsi – No me doy por vencido)

3. február 1977

Kaitleyn a Sirius strávili u Aberfortha skoro celé dopoludnie. Rozprával a nechal ich rozprávať o všetkom možnom aj nemožnom. Kaitleyn naozaj zaujímalo, čo sa stalo medzi ním a Dumbledorom, ale tomu sa jej strýko vyhýbal. Zjavne jej o tom povedať nechcel a ona to chápala.

Stále spomínal Arianu. Rozprával im príbehy z mladosti, ako ho mala veľmi rada a že keď zomrela, jeho svet prestal mať zmysel. Kaitleyn to bolo veľmi ľúto. Bolo netaktné vyzvedať, prečo mladá dievčina zomrela a Aberforth im to zjavne povedať nechcel.

A tak rúška tajomstva ohľadom rodiny Dumbledora ostalo stále zahalené.

Kaitleyn to nevadilo. Nikdy nemala rodinu. Iba svoju mamu. Nemala ani len starých rodičov, lebo obaja zomreli ešte pred jej narodením. Poznala ich iba z fotografií a z rozprávania svojej mamy. Vedela, že jej stará mama Isobel bola čarodejnica a jej starý otec Robert bol mukel. Isobel to Robertovi dlho tajila, dokonca ešte aj vtedy, keď sa narodila jej mama Minerva. Až potom vyšla s pravdou von.

Minerva mala dvoch mladších bratov. Jeden z nich nezdedil čarodejnícke schopnosti a možno aj to bol kameň úrazu, prečo sa s Minervou prestal stretávať. Kaitleyn vedela, že to jej matku trápi, ale nechcela otvárať staré rany a prestala sa na neho pýtať. A jej druhý brat, ten najmladší, zomrel keď bol o niečo starší, ako teraz Kaitleyn.

A tak mali dlhé roky iba jedna druhú. Aspoň to si Kaitleyn myslela. Teraz však poznala totožnosť svojho otca a dokonca zistila, že má aj strýka. Ten sa jej veľmi páčil. Všimla si, že starý muž veľmi trpí a tak si prisahala, že vždy, keď bude mať čas, tak ho príde navštíviť a rozveseliť.

„Nevedela som, že chodíš do Kančej hlavy," zasmiala sa Kaitleyn, keď sa so Siriusom vracali cez tajný tunel späť do hradu.

„Bol som tam iba párkrát a ten barman ma raz oslovil, keď začul tvoje meno," vravel jej Sirius. „Prišlo mi to trocha zvláštne, že sa na teba pýta, ale dnes mi to všetko zapadlo do seba. Si jeho neter."

„Ďakujem, Sirius, že si ma za ním vzal, cítim sa ozaj lepšie," usmiala sa na neho.

„To som rád, neznášam, keď si smutná," opätoval jej úsmev. „A hlavne, keď ťa neviem rozveseliť."

„Vážne sa cítim lepšie," žmurkla na neho.

Potom si obaja museli dávať pozor, aby ich nikto nevidel, keď vyšli z obrazu Jednookej čarodejnice. Boli na ceste do klubovne, keď Kaitleyn začula svoje meno a rázny tón hlasu svojej matky.

„Kaitleyn!"

Nemala na výber. Otočila sa a hľadela jej do očí. „Čo je?"

„Chcem s tebou hovoriť," oznámila jej matka. Kaitleyn prikývla. Sirius to pochopil a vrátil sa do klubovne sám.

Nasledovala matku až do jej kabinetu a nakoniec až do jej komnát. „Nevidela som ťa na raňajkách," vravela Minerva.

„Nebola som hladná," odvetila jej Kaitleyn.