Frozen Moments [HP Fanfiction]

46. To najkrajšie oslovenie

„Ty si mi zmenila život,

odkedy si prišla ku mne.

Si ako slnko, ktoré osvetľuje celú moju existenciu,

ako perfektný sen, všetko som našiel v tebe.

Ty si mi zmenila život,

kvôli tebe som začal znova veriť,

teraz len tvoje pery rozpália moju kožu.

Dnes už nemám pochybnosti,

že strach ma opustil a za to ďakujem tebe!"

(Rio Roma – Tu me cambiaste la vida)

10. júl 1995

Trvalo pár dní, kým sa Kaitleyn podarilo dať dokopy aspoň pár izieb, aby sa v nich dalo bývať. Kreacher nebol veľmi nápomocný a v podstate ani Sirius nie. Tento dom ho veľmi deprimoval a ona vedela prečo. Tolerovala to a keď upratovala, čas jej rýchlo ubiehal. Sophie a Harry jej veľmi chýbali a želala si, aby tu boli s nimi.

Sirius sa správal trocha čudne. Pripisovala to všetko práve tomuto domu. Často mal zlú náladu a bol nahnevaný. Mrzelo ju to, ale nič mu nevyčítala. Predsa len v tomto dome prežil takmer sedemnásť rokov a nebol tu šťastný.

Kreacher bol veľmi nepríjemný, zrejme pochytil slovník od obrazu Walburgy, lebo Kaitleyn absolútne nerešpektoval a rozprával si pod nos hrozné veci. Aj samotný obraz bol kameňom úrazu. Za žiadnu cenu jej nešiel zvesiť zo steny. A keď si Walbruga všimla, čo má v pláne, začala kričať na celý dom rôzne urážky na jej osobu. Nepomohol jej ani Remus, ani on nevedel, ako dať obraz dole.

„Si smutná, Kaily?" spýtal sa jej jedného večera Remus.

„Áno," prikývla. Sirius práve odišiel nakŕmiť Hrdozobca a vlastne bola aj celkom rada, že sa nemusí pozerať na jeho smutnú tvár. „Chýba mi Sophie a Harry. A," odmlčala sa.

„Čo sa stalo medzi tebou a Siriusom?" spýtal sa jej okamžite.

„Ja neviem," pokrútila smutne hlavou a zadržiavala slzy. „Odkedy sme prišli do tohto domu, dobre je to sotva týždeň, ale je veľmi odmeraný, stále nahnevaný, smutný. Chápem ho, ale mám pocit, že sa mi vyhýba. Čo ak zistil, že ma za tie roky prestal milovať?"

„Kaily, prosím ťa," Remus sa pousmial. „Sirius ťa miluje a veľmi. Viem to."

„Prečo to potom neviem ja?"

„Pretože je toho na nás všetkých veľa. Tento dom je v hroznom stave a ty sa ho snažíš dať do poriadku. Siriusovi sa nepáči predstava, že tu musíte byť," vysvetľoval jej Remus. „Je to veľmi pochmúrny dom a obom vám to veľmi nepridáva na nálade. Ale len čo sem prídu deti a Weasleyovci, tak sa to zmení. Bude tu viac ľudí, bude tu veselšie. Uvidíš."

„Dúfam, že máš pravdu," prikývla a trocha ju jeho slová upokojili. „Ani ja nemám tento dom rada. Blackovci ma nikdy neprijali."

„Viem," spomenul si aj Remus. „Ak ťa to upokojí, ani mňa."

„Asi by som mala ísť za ním, však?" spýtala sa ho.

„O mňa si nerob starosti, idem si ešte prečítať noviny. Utekaj za ním," žmurkol na ňu Remus.

Kaitleyn vstala od stola v kuchyni, pritom ktorom sedeli a potom vyšla z miestnosti. Prešla k starému schodisku a vyšla hore po schodoch. Ocitla sa pred izbou, stisla kľučku a vošla dnu.