Frozen Moments [HP Fanfiction]

71. Ona je preč

„Odišla si bez varovania,

hľadali sme ťa a už si tu nebola.

Osud to tak asi chcel,

ale tvoja duša neodišla.

Bola si môj komplic v snoch,

vedeli sme, že jedno dňa

by sme spolu odleteli.

Viem, že tvoje krídla ostávajú so mnou,

si božský anjel, ktorý ma ochraňuje,

keď mi bude najhoršie.

Viem, že kráčam s tvojou ochranou."

(Anahí – Te puedo escuchar)

1. september 1977

Posledné dni ubehli tak rýchlo, že sa Kaitleyn zdalo, že to všetko trvalo veľmi krátko. Ani sa nenazdali a zobudili sa do prvého septembra, čo znamenalo začiatok ich siedmeho ročníka. Naozaj prežila pekné leto. Hlavne tie posledné dni so Siriusom a priateľmi. Buď bola iba so Siriusom sama, zhovárali sa, bozkávali sa a hlavne boli spolu. Alebo sa zabávali ako celá partia, rozmýšľali, čo im prinesie nový školský rok, plánovali svoju budúcnosť a akosi sa snažili nemyslieť na to, že ich vonku nečaká práve najkrajší svet.

Prvý september priniesol upršané počasie. Lily mala dážď rada, ale Kaitleyn ho nenávidela. Vždy mala potom zlú náladu a hlavne sa jej ráno nikdy nechcelo vstať.

Na začiatok školského roka sa tešila o čosi menej, ako obyčajne. Bolo to hlavne preto, lebo teraz boli jej priatelia s ňou už o pár dní skorej. Samozrejme, že sa tešila na Alice, ktorá jej chýbala, ale nebolo to také neznesiteľné ako tie letá, ktoré trávila sama a svojich priateľov videla až prvého septembra.

„Naozaj stále nemôžem uveriť, že toto je náš posledný rok," Lily si sušila uterákom vlasy. „Prečo to všetko tak rýchlo ubehlo? Nemôžeme študovať viac rokov?"

„Aspoň desať by bolo fajn," prikývla Kaitleyn a silno zazívala. Stále sa nevedela vyhrabať z postele, za to Lily bola na nohách už minimálne pol hodinu a stihla aj sprchu a umyť si vlasy. „Naozaj niektoré veci rýchlo ubiehajú. Tie pekné chvíle hlavne. Mám pocit, akoby ste sem pricestovali pred hodinou a pritom je desať dní. Fakt to veľmi rýchlo ubehlo."

„Chcela by som niekedy zastaviť čas, aby sme si to mohli vychutnať. Alebo keby dni mali aspoň 48 hodín, aby som mala čas na všetko a všetkých. Čo ak to bude ešte horšie, keď budeme starnúť? Čo ak sa jeden deň bude zdať ako jedna minúta nášho života?"

„Lily? Je na mňa ešte veľmi skoro, aby som uvažovala nad takýmito vecami. Ale zájdi za Siriusom, on má na čas rovnaký názor ako ty. Veď aj jeho prízrak je čas," vravela jej Kaitleyn a prikryla sa ešte viac perinou, lebo jej po tele prebehli zimomriavky. „Tiež by najradšej vždy zastavil čas, keď prežíva niečo pekné."

„A to je zlé?"

„Nie."

„Tak vidíš, ale čas nemožno zastaviť, rovnako ako starnutie," doplnila Lily.

Kaitleyn zatvorila oči, rozhodnutá ešte spať, veď aj tak sa ešte dnes nezačína vyučovanie. Slávnostná večera bude až večer a do večera rozhodne vstane z postele.

„Čo budeme dnes robiť?" spýtala sa jej Lily a potom si sadla k nej do postele. „Nespi, áno? Nemôžeš si prespať celý deň!"

„Lily, sklapni so svojimi úvahami o živote, dobre," žiadala ju Kaitleyn. „Keď si jeden deň prespím, tak tento svet nepadne, áno?"