Frozen Moments [HP Fanfiction]

45. Krásne šialení

„Už necítiš, láska moja,

že moje bozky boli klamstvami?

Miloval som ťa a budem ťa ďalej milovať,

až do konca.

Viem, že sme rozdielni,

ale nemaj strach.

Môžem si ťa vziať a pocítiš

túto lásku, tak intenzívnu.

Musíš mi veriť!"

(Javier Yuch – Hasta el fin)

2. február 1977

Sirius sa po treste, ktorý mali s Kaitleyn vrátil do Chrabromilskej klubovne. Chystal sa za chvíľku spať, a teraz ležal na posteli, jedol Fazuľky každej chuti a prezeral si Záškodnícku mapu. Hľadal na nej jej meno. Konečne ho našiel. Podľa mapy, práve vybehla z riaditeľne a utekala. Zastala až v prázdnej učebni Transfigurácie a potom sa bodka pri jej mene vôbec nehýbala. Sirius si dal do úst ďalšiu fazuľku a hneď ju vypľul. „Fuj, staré smradľavé ponožky," zanadával.

„Fakt?" spýtal sa ho Remus, ktorý ležal na posteli vedľa a čítal si knihu.

„Prisahám," odvetil mu Sirius a nespúšťal zrak z jej mena na mape. Nehýbala sa. Prišlo mu to zvláštne. Niekoľko minút len tak pozeral na mapu, potom ju zatvoril a hodil Remusovi na posteľ.

„Čo sa deje?"

„Asi niečo s Kaily," odvetil mu Sirius.

„Sirius?" oslovil ho Remus, keď už chcel vyjsť z izby. „Kaily sa na teba furt hnevá a má ťa chuť prekliať vždy, keď ťa vidí," pripomenul mu kamarát.

„Viem," prikývol, „a risknem to!"

Na to vyšiel z chlapčenskej spálne, rozbehol sa dole schodmi, prešiel cez otvor a ocitol sa na prázdnej chodbe. Vybral sa doľava a potom došiel k učebni. Dvere boli pootvorené a on ju videl. Sedela na stole, otočená k veľkému oknu a hľadela von. Potichu ako myš, vošiel dnu, zavrel za sebou dvere.

„Kaily," oslovil ju.

„Daj mi pokoj," odvetila mu.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa jej.

„Povedala som, aby si mi dal pokoj, nerozumieš snáď? Mám ti to povedať po trolsky, tomu by si možno rozumel!" vravela nahnevane, ale neotočila, ani sa na neho nepozrela.

„Neviem, či by som tomu rozumel," odvetil jej pokojne.

„Sirius," otočila sa na neho, „ja viem, že tvoja inteligencia, je takmer nulová, pokiaľ sa to netýka nejakého plánu, ako sa dostať do prúseru, alebo ako zbaliť nejakú kravu, ale opakujem ti to znova. DAJ MI POKOJ!"

Sirius sa nevzdával: „Predpokladám, že tvoja skvelá nálada a slzy momentálne nemajú nič spoločné so mnou."

„Ty si ale múdry, asi som sa zmýlila. Si občas celkom inteligentný," zamračila sa na neho.

„Kaily, ja viem, že sa na mňa veľmi hneváš, ale ak sa ti niečo stalo a ja ti môžem nejako pomôcť, tak som tu pre teba," povedal jej.

„Nepotrebujem tvoju pomoc. Nikdy som nepotrebovala nikoho pomoc. Vždy som bola sama, na všetko. A teraz chcem byť sama. Necítim sa dobre," zafňukala.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jej.

Kaitleyn po tvári tiekli slzy, oči mala celé červené a on jej vyčaroval vreckovku a podal jej ju. Iba ju vzala do ruky, ale neutrela si ňou slzy. Chvíľku na seba hľadeli bez slov.