Frozen Moments [HP Fanfiction]

34. Stratiť kontrolu

„Hovoria, že láska je to, čo treba,

ale ja nemám odvahu vyrovnať sa s tým.

Ty si ten, kvôli ktorému plačem,

ale iba ty ma môžeš aj utíšiť.

Darujem ti moju lásku,

darujem ti môj život.

Aj napriek tomu, že ma to bolí,

ty si ten, ktorý ma inšpiruje.

Nie sme perfektní, sme iba opačné póly

veľmi ťa milujem, ale niekedy ťa neznášam."

(Malú – Blanco y negro)

31. máj 1976

Skúšky Vynikajúcej čarodejníckej úrovne boli v plnom prúde. Piataci už mali za sebou väčšinu predmetov. Dnes na nich čakala Obrana proti čiernej mágií a o dva dni na to Transfigurácia a potom už sladký oddych a dlhé čakanie na výsledky.

Kaitleyn si nebola vôbec istá, na akú známku sa jej podarilo urobiť skúšky, ktoré už mala za sebou. Herbológia a Elixíry sa jej videli v poriadku, ale také Dejiny Mágie určite neurobila na dostatočnú. Pri ostatných predmetoch bola na vážkach. To najhoršie však malo prísť.

Celú noc nespala, lebo sa tak veľmi obávala skúšky z Obrany proti čiernej mágií. Len čo zavrela oči a na okamih zaspala, snívalo sa jej, ako vybuchla na skúške, ako ju nestihla, alebo ako si nevedela spomenúť ani len na jedno jediné kúzlo. Preto sa radšej už ani nepokúšala spať. Obliekla si župan a v klubovni si čítala rozsiahle poznámky od Lily.

A pritom potláčala pocit, že sa jej chce plakať, alebo vracať. Triasla sa od zimy a dúfala, že počas testu neomdlie.

***

O deviatej už boli študenti pripravení pred Veľkou sieňou. Zmizli veľké stoly a namiesto toho sa zjavili stolíky so stoličkami pre každého študenta. Usadili sa podľa zasadacieho poriadku profesora Flitwicka, ktorý bol na tejto skúške prítomný.

Kaitleyn si sadla na svoje miesto. Rozhliadla sa a tri stoly pred ňou sedela Lily a dva stoly vedľa zase Alice. Kaitleyn nervózne hľadela pred seba a znova potláčala nutkanie na vracanie.

„Pripravení? Môžete začať!" oznámil im profesor Flitwick a na lavici sa zjavil pergamen a brko. Profesor otočil veľké presýpacie hodiny a Kaitleyn pergamen s otázkami. Nadýchla sa a pustila sa do čítania.

***

Sirius sa ponáhľal po skúške von z Veľkej siene. James, Remus a Peter už na neho čakali.

* „Páčila sa ti otázka číslo desať, Námesačník?" spýtal sa Sirius vo vstupnej hale.

„Zgustol som si," energeticky vyhlásil Remus. „Uveďte päť znakov, ktoré identifikujú vlkolaka. Vynikajúca otázka."

„Myslíš, že si napísal všetky znaky?" spýtal sa James.

„Myslím, že áno," vážne odpovedal Remus, keď sa pripojili k zástupu študentov hrnúcich sa cez bránu von na slnko. „Po prvé - sedí na mojej stoličke. Po druhé - nosí moje oblečenie. A po tretie - volá sa Remus Lupin."

Jediný Červochvost sa nezasmial. „Ja som napísal tvár nosa, zrenice očí a chumáčovitý chvost," povedal nervózne, „ale nevedel so si na nič iné spomenúť."