Frozen Moments [HP Fanfiction]

59. Harryho sen

„Nájdem spôsob, ako ťa milovať

a zároveň prežiť.

Ako mám popierať,

že neviem, čo robiť,

keď tu ty nie si?

Túto vojnu vyhrám,

aby som bol šťastný."

(Jencarlos Canela – Tu veneno)

30. jún 1977

Nastal posledný deň školského roka, ktorý pre Kaitleyn znamenal predovšetkým rozlúčku so Sirusom a je priateľkami. Už od rána mala mrzutú náladu a bola smutná. Sledovala Lily a Alice ako sa balia, ako sa už v podstate tešia domov, aj keď sa pred ňou tvárili, že veľmi nie. Ale ona ich poznala. Obe boli rodinne založené a svoju rodinu mali rady, preto sa tešili, že ich znova na dva mesiace uvidia.

„Budeme ti písať každý deň," všimla si Lily jej neprítomný a smutný pohľad a prisadla si k nej na posteľ. „Sľubujem a ty tiež, však Alice?"

„Jasná vec," prisadla si k nej aj Alice, „ako každý rok a možno sa ti znova podarí utiecť a stretneme sa," zasmiala sa.

„Tento rok ma bude mama priveľmi strážiť, uvidíte," povedala smutne Kaitleyn, „žiadne úteky nebudú možné."

„Tak ju skúsiš aspoň presvedčiť, aby ste šli na nákupy do Šikmej uličky a tam sa stretneme," navrhla Lily.

„Zrejme by to šlo," prikývla Kaitleyn. „Zase mi budete toľko chýbať. A Sirius tiež."

„Keby to bolo možné, on by tu isto rád ostal," povedala jej Lily. „Isto budeš aj ty veľmi chýbať jemu."

„Stretneš sa cez leto s Jamesom?"

„Chcela by som," usmiala sa Lily. „Lenže neviem, čo na to naši. Ešte som nemala frajera a jednoducho, Merlin vie, ako to zoberú."

„Určite v pohode, Lily," povzbudila ju Alice, „aj naši boli chvíľku skeptickí ohľadom Franka, ale obľúbili si ho. Ach, baby, nemôžem uveriť tomu, že budúci rok tu už Frank nebude. Budete ma tým pádom mať stále na krku," zasmiala sa. „Lebo nebudem mať s kým iným tráviť čas."

„My sa o teba postaráme," objala obidve Kaitleyn. „Nech tie prázdniny rýchlo prejdú, nech už ste zase späť, baby."

„My sa vrátime," usmiala sa Lily.

„Budem si škŕkať dni v kalendári do vášho návratu," povedala Kaitleyn smutne.

„Naozaj ti budeme písať každý jeden deň," sľúbila Alice. „Poďme na raňajky, som neskutočne hladná."

„Som za," prikývla Lily.

Všetky tri vstali z postele. Lily ešte zatvorila svoj kufor a Alice pozrela na veci, ktoré jej trebalo dobaliť ešte. Mykla nad tým plecami a potom ako prvá vybehla z izby. Lily a Kaitleyn ju nasledovali. Kaitleyn mala pocit, akoby mala knedlík zaseknutý v krku. Naozaj jej bolo tak veľmi zle. Možno ešte viac ako za posledné roky. Tento rok toho zažili toľko a hlavne bola konečne so Siriusom. Konečne bola šťastná a teraz majú prísť dva mesiace bez neho a bez jej priateliek a ostatných priateľov. Bolo jej z toho naozaj veľmi zle.

Nevedela si predstaviť, ako vydrží dva mesiace bez nich všetkých, keď každý jeden deň ich videla, mohla s nimi tráviť čas. A čo ju trápilo tiež bol fakt, že po prázdninách ich čaká už iba posledný ročník a potom sa možno ich cesty rozídu navždy. A z toho jej vlhli oči.