„My sme boli tými, ktorými sme boli
a ktorými budeme zajtra.
My sme boli tými prvými,
ktorí slepo verili v lásku.
My sme tými, ktorí prosili, nech vybúchne láskou celý svet.
Prežili sme a žili sme si svoj sen.
My budeme tým, čím ty budeš chcieť, aby sme boli,
ja som ten, ktorý ťa vyhral,
ja som ten, ktorý ťa miluje, ktorý po tebe túži,
ja som ten, kto ťa naviguje proti vetru."
(Alejandro Sanz – A que no me dejas)
12. jún 1977
V Chrabromilskej klubovni to vyzeralo naozaj pekne. Kreslá boli odtiahnuté pod oknami, aby sa tak mohol vytvoriť tanečný parket. Hrala príjemná hudba, stoly boli plné jedla (hlavne koláčov, ktoré chlapci potiahli v kuchyni) a pitia (tekvicového džúsu a ďatelinového piva). Zo stropu viseli konfety a kde tu občas vybuchol mini ohňostroj.
Kaitleyn, Lily a Alice konečne zišli dole do spoločenskej miestnosti. Alice odišla tancovať s Frankom, chcela si s ním užiť tento večierok, pretože Frank Rokfort už končil a toto bol posledný školský večierok, na ktorom bol. Kaitleyn a Lily si šli sadnúť do kresiel k Siriusovi, Jamesovi, Remusovi a Petrovi.
„Konečne, dámy," žmurkol na obe James, ale venoval Lily krásny úsmev.
„Už sme mysleli, že si s Jamesom pôjdeme pre metly a vyletíme hore do dievčenských spálni po vás," pridal sa aj Sirius a pritom venoval letmý bozk Kaitleyn na pery. „Si hladná, láska?"
„Zatiaľ nie, ďakujem, zlatko," pohladila ho po líci. „Ale chcela by som si zatancovať."
„Ako povieš, tvoje prianie je mi ako vždy rozkazom," hlboko sa jej uklonil. Všetci vybuchli smiechom, iba Kaitleyn sa na neho sladko usmievala. Vzal ju za ruku a viedol na tanečný parket. Hrala pomalá pieseň od Sudičiek.
Sirius ju pritiahol do svojho náručia, položil svoje ruky na jej boky a ona obmotala tie svoje okolo jeho krku. Hľadeli si do oči a pomaly v rytme melódie spolu tancovali.
„Kiežby všetky dni boli takéto," riekla mu.
„Aké?"
„Také šťastné," vysvetľovala mu, „aby sme boli obklopení našimi priateľmi, aby sme sa necítili sami a aby sme boli šťastní."
„Kaily, urobím všetko preto, aby sme boli šťastní, sľubujem ti," usmial sa na ňu.
Kaitleyn prikývla, naďalej mu hľadela do očí a snažila si užívať túto chvíľku. Všimla si, že na parkete je aj Alice s Frankom, ale aj Lily s Jamesom.
„Je to také perfektné, tento čas, ktorý trávime spolu," pobozkala ho na líce.
„Vždy budeme spolu a vždy to bude perfektné," chytil jej tvár do svojich rúk a vtisol jej veľký bozk na pery. „Dnes ti to veľmi pristane."
„Ďakujem," usmiala sa na neho. Mala na sebe jednoduché biele šaty na ramienka. Vlasy si nechala rozpustené. Lily ju namaľovala. Na krku jej visel náhrdelník, ktorý dostala od Siriusa. „Aj ty si fešák, zlatko," dodala na margo jeho oblečenia. Mal na sebe síce iba obyčajné rifle a jednoducho bielu košeľu, ale aj tak bol pre ňu dokonalý. Hlavne, keď mal prvé tri gombíky na košeli rozopnuté. Prišlo jej to také sexy.
YOU ARE READING
Frozen Moments [HP Fanfiction]
Fanfiction*** Svet čakal na to, kedy sa do seba zamilujú, svet čakal na to, kedy sa znova stretnú, svet vždy čakal na to, keby budú môcť byť znova šťastní *** Poviedka "Frozen Moments" sa odohráva od tretej knihy - Harry Potter a väzeň z Azkabanu, ale prelína...