Frozen Moments [HP Fanfiction]

107. Jedného dňa

„Pohlcuje ma samota, láska

slzy srdca,

mám strach a cítim bolesť,

trpím a zraňujem sa."

(MDO – Me huele la soledad)

20. apríl 1978

Po Veľkonočných prázdninách sa skúšky na MLOKy zdali ešte bližšie a o to viac začali niektorí siedmaci (a samozrejme aj piataci, ktorí robili skúšky na VČU) stresovať. Niektorým musela madam Pomfreyová dať upokojujúci elixír, alebo elixír na spánok bez snov, lebo pár študentov sa sťažovalo, že nemôžu spať, lebo sa im celú noc sníva len o skúškach.

Kaitleyn začínala byť patrične nervózna, nervóznejší než ona bol už iba Peter. Rovnako ako pri VČU a dokonca už aj Sirius a James zhodnotili, že je najvyšší čas sa do tých učebníc aspoň trocha pozrieť.

„Toto ma nebaví," zaklapol Sirius učebnicu Elixírov. „Nemôže to byť horšie ako VČU a to sme urobili perfektne. Už sme to raz proste urobili, toto nemôže byť horšie."

„Počul som, že tu viac kladú dôraz na praktickú časť a to hlavne kvôli tomu akú profesiu chceš vykonávať v budúcnosti," odvetil mu Remus, ktorý mával prútikom a niečo skúšal z Čarovania. „Takže možno keby si dobre nenapísal písomku, tak môžeš získať plusové body z praktickej skúšky."

„Mohli by na Obrane proti čiernej mágií byť súboje a môj duelant by mohol byť Ufňukanec," zasmial sa Sirius. „Keby náhodou pri tom umrel, tak by som porote povedal, že som sa snažil najviac, ako to len šlo."

James vybuchol smiechom, Peter sa iba zazubil a Remus sa zamračil.

„Súboje by boli fajn, zatiaľ som prehral iba s Remusom," poznamenal James. „Nechápem, ako môžeš byť taký rýchly."

„Nie je to iba o rýchlosti, James," odvetil mu Remus. „Je to aj o tom, ako poznáš protivníka, niekedy vieš jednoducho predvídať, čo urobí. V tebe sa dalo čítať ako v otvorenej knihe. Čítal som však, že na výcviku nás naučia, ako to skryť. Ako byť nepredvídateľný."

„To znie zaujímavo, ďakujem, Námesačník," prikývol James. „Už aby sme boli na tom výcviku. Bude to určite skvelé."

„Hlavne poučné," dodal Remus.

„Najlepšie na tom bude, že tam budeme spolu," usmial sa Sirius.

„Nie všetci," zapojil sa do rozhovoru smutne Peter.

„Ale neboj sa, Červochvost, budeme na teba myslieť," povedal mu James.

„Mal si sa lepšie učiť a mohol si ísť s nami," dodal úprimne Sirius a znova otvoril svoju knihu. „Idem sa učiť."

„O dva sikle, že za desať minút tú knihu zatvorí," zasmial sa James.

„Za päť," povedal Peter.

„Hneď ju zatvorí," dodal Remus a uškrnul sa. Všimol si, ako po schodoch schádza Kaitleyn. A naozaj, ako si ju všimol Sirius, knihu okamžite zatvoril a vstal od stola, aby mohol ísť za ňou.

James sa zamračil na Remusa a podal mu dva sikle. Remus nastavil ruku aj pred Petra. Ani ten nemohol namietať. Strčil ruku do vrecka a potom mu podal dva sikle. Remus sa usmial a ďalej sa venoval svojmu učeniu.

***

Kaitleyn a Sirius sa vytratili do prázdnej učebne Transfigurácie ako za starých čias. Keďže posledné dni nemali na seba čas, lebo sa buď učili, alebo Sirius trénoval na posledný zápas v metlobale, ktorý sa mal konať už o dva dni, museli si to teraz vynahradiť.