Frozen Moments [HP Fanfiction]

108. Radosti a starosti

„Trpím, pretože si preč,

viera v ráno,

že dychtivo hľadám,

iba teba.

Moje úbohé srdce,

nemôže myslieť,

ani vidieť, ako ďaleko si,

pozná iba trápenie,

pozná iba stonanie,

vykrváca v tvojom zbohom."

(Natalia Oreiro – Sueňos de juventud)

26. apríl 1978

Na konci apríla prišlo k dlhoočakávanému finále v metlobale. Chrabromil sa mal postaviť proti Bystrohlavu. James Potter bol neuveriteľne nervózny. Tento rok to bol už posledný zápas a išlo naozaj o veľa. Skutočne chcel vyhrať a poslednýkrát držať v rukách metlobalový pohár. Okrem toho by im to nahralo aj body na fakultný pohár a on už na začiatku roku sľúbil profesorke McGonagallovej, že vyhrajú oba.

Ráno bol neuveriteľne nervózny. Bledý, miestami až zelený, ale stále dokonale dirigoval svoj tím. Keď odišiel do šatne, po tom čo takmer nič nezjedol a Lily utekala s hriankou za ním, Siriusovi takmer padla hlava do ovsenej kaše. „Celú noc mi sedel na posteli a rozprával na mňa rôzne finty. Chcem spať!" zalamentoval. „Peter, nejdeš to odohrať namiesto mňa?" zodvihol kúsok hlavu.

„To teda nie," pokrútil jeho priateľ hlavou. „Som ľavý aj na metlobal, akoby si nevedel."

„Námesačník?"

„Nie," povedal Remus rozhodne. „Myslím, že James okolo polnoci sklapol a šiel spať. Takže ak si potom nespal, nebola to jeho vina."

„Ale bola," zaprotestoval Sirius. „Vyviedol ma z rovnováhy. Paroháč je maniak do metlobalu. A ak niečo pokazím, tak ma zabije. Včera mi to jasne povedal – Tichošľap, daj veľa gólov a nepokús sa niečo pokaziť, inak ťa zabijem pomalou a veľmi zdĺhavou smrťou. Ešte predtým ako McGonagallka zabije mňa!"

Peter i Remus sa hlasno zasmiali. „Vážne?"

„Hovorím, že je maniak," zopakoval Sirius a podložil si hlavu rukou, aby mu nepadala. Potom druhou rukou zjedol pár lyžíc zo svojej kaše a stále rozmýšľal nad tým, ako veľmi sa mu chce spať.

Keď si oproti nemu sadla Kaitleyn takmer ju nespozoroval. „Čo sa mu stalo?" spýtala sa.

„James sa mu vyhrážal, že ho zabije," odvetil jej Peter.

„Kvôli metlobalu?"

„Áno," prikývol.

„Veď je to len šport."

„Len šport, Kaily?" zasmial sa Remus. „Skús to povedať pred Jamesom."

„Je to ten najkrajší šport na svete," opisoval Peter zasnene. „Úžasný, neskutočný..."

„Sklapni, Červochvost," prebral sa znova Sirius. „Kaily, dievčatko," pousmial sa. „Kde si sa tu vzala?"

„Prišla som na raňajky a dohliadnuť na teba. Vyzeráš hrozne," povedala Kaitleyn, keď si tiež nabrala do misky ovsenú kašu a naliala do čaše čaj. „Mal by si sa postaviť na nohy, lebo inač na metle zaspíš. Remus, daj mu elixír."

„Čože?"

„Viem, že ich máte. Povzbudzujúci, na bezsennú noc a iné. Potiahli ste ich minule madam Pomfreyovej. Aj ona vie, že ste to boli vy, ale pokiaľ ste nevzali nič nebezpečné, tak to hádam riešiť viac nebude..."