Frozen Moments [HP Fanfiction]

40. Vianočný ples

„Dnes budem k tebe úprimný,

odkedy som ťa stratil

jedna časť zo mňa pomaly umierala.

Dnes sa mi potvrdilo,

že kúsok po kúsku,

moje sebectvo zabilo všetky naše sny.

Dnes sa schoval mesiac

a pochopil som, že nikto nezaberie miesto,

ktorého paňou je iba jedna.

Ak sa ťa budú pýtať na mňa

povedz im, že tvoju lásku som si nikdy nezaslúžil.

Pretože som ťa mal, ale stratil som ťa."

(Mane de la Parra – Te tuve y te perdí)

29. november 1976

Kaitleyn a Sirius sa niekoľko týždňov nerozprávali. O ich hádke ale vedela celá škola. James sa dokonca aj chvíľku Siriusovi smial, že ho Kaitleyn porazila. Prestal s tým, až keď jeho najlepší kamarát po ňom hodil knihu Elixírov.

Kaitleyn si presťahovala svoje veci do komnát svojej mamy a musela Bartymu Crouchovi oznámiť, že s ním do Rokvillu nepôjde, lebo má výlety do dedinky zakázané. S Lily a Alice mohla byť počas vyučovania a cez prestávky. Potom sa musela ísť učiť. Chýbali jej. Ale rozhodne to nebolo také hrozné, ako trest Siriusa. Stále sa na to hnevala. Nebolo to ani trocha fér a keď z okna sledovala tréningy, bola smutná.

Chrabromil prehral s Bystrohlavom pred dvoma dňami. „Hovorila som ti to, mama."

„Nemôžem s tým nič urobiť, Kaitleyn. Musím rešpektovať rodičov pána Blacka a tiež aj príkaz od Albusa," povedala jej Minerva, keď jej podala šálku horúcej čokolády.

„Ale celé to bola moja vina," priznala sa Kaitleyn. „On na mňa neútočil. Nikdy by to neurobil."

„Už je neskoro, Kaitleyn," oznámila jej matka. „Už máš hotové úlohy?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Tak na čo čakáš?" spýtala sa jej Minerva. Kaitleyn sa zamračila a vrátila sa do svojej izby a pustila sa do úlohy z Dejín mágie a mala pocit, že nad tým o chvíľku zaspí.

***

„Celé to bolo dobré iba kvôli jednej veci," prehlásil Sirius. „Nešla do Rokvillu s tým dementom!"

„Ktorým?" spýtal sa ho Peter.

„Crouchom," povedal Sirius a zahryzol si do pery. „Jediná výhoda toho cirkusu."

„Porazil by si ju, keby si chcel," uisťoval ho James. „Všetci štyria vieme, aký si gentleman pokiaľ ide o ňu. Nebol si schopný na ňu zaútočiť."

„Najprv ma prekvapila, ale potom som ju nechal vyhrať," prikývol Sirius. „Akoby som mohol zaútočiť na niečo tak krásne a nevinné?"

James sa rozosmial. „Ona je veľmi nevinná, keď na teba kričí."

„Prejdime na inú tému. Čo ty a Evansová?"

„Neviem, je to nejaké zvláštne," vravel James a nasypal si plnú hrsť Fazuliek každej chuti. „Rozprávala sa so mnou ako s priateľom, je na mňa milá. Netuším, čo sa deje."

„Možno to, že sa k nej už nechováš ako kretén," poznamenal Sirius a zasmial sa. „A ona tým pádom zistila, že si celkom milý chalan."

„Ďakujem ti vážne, Tichošľap," James sa na neho zamračil. „Mám ju rád, vy to viete najlepšie. Možno by som ju mohol skúsiť pozvať na rande."