Frozen Moments [HP Fanfiction]

3. Z minúty na minútu

,,Zostala si v mojej duši a uzdravila si ma,

je to tak, že si ako vzduch, všade ťa vidím!“

(Hany Kauam – La mujer perfecta)

31. august 1972

Kaitleyn konečne odškrtla v kalendári posledný deň prázdnin. S Lily si písali každý týždeň, páčilo sa jej, ako jej Kaitleyn posiela zakaždým inú sovu. Ako študentka mala prístup do Soviarne a keďže cez prázdniny ostávala s mamou na hrade, mohla ju využívať aj počas nich. Lily jej už tak veľmi chýbala a chýbali jej aj ostatní spolužiaci. A musela si priznať, že aj Sirius Black.

Na konci prvého ročníka Chrabromil ledva získal školský pohár. Siriusová partia bola po škole snáď 50krát. Jej mama skoro dostala infarkt, keď ich Hagrid vyviedol zo Zakázaného lesa a strhla im dokopy 200 bodov. 

Kaitleyn bola šťastná, že urobila aj skúšku z Obrany proti čiernej mágií. Obávala sa, ale že to od roka na rok bude horšie a že možno prepadne. Rozhodla sa, že sa bude viac snažiť. Mala pocit, že horší v triede od nej je už iba Peter Pettigrew. 

Za to Sirius Black bol vynikajúci v Obrane proti čiernej mágií. Kaitleyn celé prázdniny uvažovala, že by ho požiadala, či by jej troška nepomohol. Bála sa odmietnutia, alebo toho, že by sa jej vysmial. Mala ale pocit, že ju má Sirius rád. Ako svoju kamarátku, samozrejme. Vždy sa k nej správal milo, priateľsky a usmieval sa na ňu.

Lily však jeho partiu neznášala. Viac ako Siriusa nevedela vystáť Jamesa Pottera. A bolo to stále horšie, pretože partia chlapcov sa nevzdala svojich žartíkov, ktoré s radosťou aplikovali na Severusovi Snapovi, ktorého mala Lily tak rada. Kaitleyn si uvedomila, že keby sa so Siriusom ešte viac spriatelila, stála by ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Bola zvedavá, čo nový, druhý ročník, prinesie. 

31. august 1993

Celá premočená sa vrátila do hradu. Školník Argus Filch ju čakal pri dverách a odviedol ju do komnát, ktoré jej určili. Neprekvapilo ju, že jej mama sedí v kresle a čaká na ňu.

„Prechladneš!“

„Hm,“ mykla plecami Kaitleyn a vybrala svoj čarodejnícky prútik, namierila ho na seba a bez slov si pomyslela kúzlo. Behom minúty boli jej šaty úplne suché. „Čo potrebuješ, mama?“

„Asi sa nechceš rozprávať o tom všetkom,“ odvetila jej Minerva, „a chápem to. Chcem ti iba povedať pár vecí, ktoré ti odkazuje otec.“

„Nie je to môj otec! Nikdy nebol otcom,“ vyprskla Kaitleyn, „ale dobre, čo chce?“

„Kaily, ja viem, že to bola chyba a viem, že to je hlavne moja chyba. Ale Albus ťa má rád, naozaj veľmi rád. A všetko to robil iba pre tvoje dobro. Je mi to tak ľúto, dievčatko,“ vravela jej matka smutne a potláčala slzy. „Albus ale chce, aby si pracovala ako ošetrovateľka. Študenti akosi prichádzajú k úrazom častejšie ako za tvojej éry a madam Pomfreyová to nie vždy stíha.“

„V poriadku,“ prikývla Kaitleyn, „čo má ešte na srdci?“

„Tvoju totožnosť a tvoje meno. Je nebezpečné, aby študenti vedeli, kto naozaj si. Učiteľský zbor to vedieť bude, akoby nie, keď ťa takmer všetci učili. Ale pre študentov by to nebolo vhodné.“

„Som manželka vraha, ja viem,“ uškrnula sa Kaitleyn, „dobre teda, môžem používať svoje meno, ktoré som mala v muklovskom svete a pod ktorým ma pozná aj Sophie,“ pokračovala smutne, „Kate Smithová.“