Frozen Moments [HP Fanfiction]

42. Spolu to zvládneme

„Prichádzaš, keď sme neverili už ničomu,

ako svetlo na svitaní, prichádzaš,

a ja nachádzam útočisko v tebe.

Je to, ako keď pokryješ všetok chlad svojou láskou,

vďaka tomu sa cítim lepšie, pretože prichádzaš,

rozohreješ mi srdce.

Dokážeš to, že moja duša cíti znova lásku,

dokážeš, že po tvojom boku necítim strach,

dokážeš to, že sa zvyšujú údery môjho srdca,

a že nemôžem ostať ani sekundu už bez teba.

(Alexander Acha - Amor Sincero)

25. december 1976

Vianočný ples sa skončil ešte pred polnocou. Pre Kaitleyn sa vlastne skončil vo chvíli, keď dotancovala tanec so Siriusom a potom sa pobrala do komnát svojej mamy. Chcela byť sama, nechcela stráviť zvyšok večera a noc v klubovni. S nikým sa nechcela hlavne rozprávať o všetkom, čo sa stalo. Bolo toho na ňu moc. Na jednej strane sa stále veľmi bála, ale na druhej strane sa cítila šťastná. Sirius Black ju zachránil a ešte s ňou aj tancoval. Keby nebolo jeho, bohvie akoby to dnes večer dopadlo.

Stála pred veľkým oknom a hľadela na to, ako padajú jemné vločky a pokrývajú okolie školy ďalšou vrstvou nového a čerstvého snehu. Ani tento vianočný ples sa nezaobíde bez toho, aby na neho ďalej spomínala.

Vyzliekla si dlhé žlté šaty a prezliekla sa do pyžama. Šaty zavesila na vešiak a vložila do dubovej skrine. Potom si rozčesala vlasy a chystala sa do postele, keď do izby vošla jej mama.

„Si v poriadku?" spýtala sa jej.

„Áno, len veľmi unavená," prikývla Kaitleyn.

Minerva zatiahla závesy na okne a potom si sadla na kraj postele, k svojej dcére. „Nemôžem uveriť tomu, že už máš sedemnásť."

„Ďakujem za tie šaty, mami, boli nádherné," usmiala sa na ňu Kaitleyn.

„Mám tu pre teba ešte niečo, niečo čo budeš mať navždy pri sebe," odvetila jej matka a do ruky jej vložila malú škatuľku.

Kaitleyn ju otvorila a dnu našla zlatý prsteň s červeným očkom. „Mami, ten je krásny."

„Raz mi ho dal tvoj otec, je načase, aby si ho mala ty," riekla jej Minerva a sledovala, ako si jej dcéra natiahla prsteň na svoj prst a ako jej tam presne zapasoval. „A teraz si už legálne dospelá."

„To je po prvýkrát, čo mám niečo od svojho otca. Ďakujem, mami," objala ju Kaitleyn. Keby tak vedela, ako veľmi sa mýlila.

Do postele jej skočila Lola a usalašila sa na jej vankúši, zatiaľ čo Kaitleyn naďalej objímala svoju mamu. Spokojná mačka si položila hlavu na vankúš a zavrela oči.

***

Sirius sa vrátil do klubovne, kde sedeli iba James s Lily a zhovárali sa v červených kreslách.

„Kamoško," James si ho okamžite všimol.

Sirius si sadol k ním, vyzul si topánky, lebo ho už neuveriteľne tlačili a vyzeral smutne. „Mám dobrú správu," povedal im, „môžeš sa tešiť, kapitán, znova môžem hrať metlobal."

„Vážne?" James vyzeral skoro tak šťastne, ako keď mu Lily povedala, že s ním pôjde na vianočný ples. „Ako to?"

„Dumbledore mi to dnes povolil, za to, že som zachránil Kaily, milé od neho," pousmial sa Sirius. „Ale aj tak mám neskutočné nervy, najradšej by som Croucha doriadil ešte viac. Ako sa vôbec opovážil na ňu siahnuť?"