Frozen Moments [HP Fanfiction]

Bonus č. 5 - Siriusová nočná mora

Ahojte, dnešná poznámka autorky je na začiatku, pretože to je bonus, ktorý nemusíte čítať. Patrí k príbehu, ale nie je zase až tak podstatný pre dej hlavnej línie (aj keď kto vie :D ). Hádam Sirius nebude potrebovať poriadnu terapiu, hádam, keď si to prečítate, tak ma nebude chcieť zaavadakedavrovať ... takže toto je najhoršia nočná mora Siriusa Blacka, alebo čo by sa stalo, keby niekto počúvol jeho príkaz pred rokmi ... Je to troška dlhšie ako ostatné kapitoly, lebo som to potrebovala celé narvať do jednej kapitoly :D enjoy ...

„Vezmi mi všetko, nechaj ma samého,

ale vo svete, v ktorom budeš po mojom boku.

Ale ty si pre mňa zakázaná

a pri východe z každej uličky stojí múr.

Povedz mi, ako sa nemám strácať v tvojich očiach,

ako sa mám tváriť, že nič necítim,

ako mám počúvať, čo mi hovorí rozum?"

(Jencarlos Canela – Dime)

Remus vošiel do nemocničnej izby. Ona sedela na posteli, vlasy mala prehodené cez tvár, ale spozorovala ho, len čo vošiel. Vlasy si odhrnula z tváre a on zbadal jej bledú tvár, červené oči a zúfalý pohľad. Vyvolávala ľútosť. Pomaly podišiel k nej a sadol si na prázdnu posteľ vedľa tej, na ktorej sedela ona.

Smutne sa na ňu usmial. Po tvári jej tiekla slza.

Mlčky sedeli pár minút. Nevedel, čo by jej v tejto chvíli mal povedať, pretože všetky slová boli zbytočné. A ona nehovorila nič, iba sledovala jeho tvár, akoby si ju chcela zapamätať, keby náhodou prišla aj o neho.

Po chvíľke vstala z postele, urobila pár krokov k nemu a posadila sa mu na kolená. Rukami ho objala okolo krku a schúlila sa mu v náručí. On ju objal a cítil, ako sa celá trasie a aká je chladná.

Rozplakala sa. „Prosím, ostaň pri mne." Šepla potichu.

„Samozrejme," pohladil ju po vlasoch a mal sám čo robiť, aby sa nerozplakal.

Netušil koľko hodín s ňou tak sedel a bolo mu to jedno. Nechcel ju pustiť, nechcel, aby sa cítila sama.

Zaspala. Zrejme konečne po pár dňoch aj zaspala. Bolo mu jedno, že jeho košeľa je mokrá od jej sĺz, nedokázal by ju pustiť, ani len preniesť do postele. Zdalo sa, že sa jej pokojne spí, keď je v jeho náručí. Prehodil cez ňu deku, aby jej nebola zima.

Keď do izby vošiel liečiteľ, bol prekvapený, že konečne zaspala. A tak potichu zase vyšiel von z izby. Remus bol celú noc hore a vôbec mu to nevadilo.

***

„Nechcem tu už byť," povedala, keď ju našiel sedieť v prázdnej triede Transfigurácie. „Všetko tu mi pripomína Siriusa a Lily s Alice. Jamesa. Náš život, ktorý bol dokonalý a zrazu je to všetko preč."

„Môžeš ísť so Sophie ku mne," povedal jej a sadol si na lavicu vedľa nej. „Ak by si chcela."

„Vážne?"

„Samozrejme," chytil ju za ruku, „nejaká spoločnosť by sa mi tiež zišla."

„To by bolo fajn," prikývla. „Ďakujem, Remus."

„Nemáš mi za čo ďakovať, Kaily," smutne sa na ňu usmial. „Zrejme sme na tomto svete ostali už iba my dvaja. Samozrejme, že aj Sirius, ale ten je teraz veľmi ďaleko."