Frozen Moments [HP Fanfiction]

125. Správne rozhodnutia

„Láska,

objím ma, lebo to veľmi bolí,

príď a objím ma v tomto daždi,

a moje slzy ti povedia,

ako veľmi ťa milujem.

Láska,

teraz môžeme kráčať aj v búrke,

objavovať sa, bez toho aby sme si to uvedomili,

príď a objím ma, aby som znova cítila,

že ťa veľmi milujem."

(Pastora Soler – La tormenta)

31. júl 1981

Kaitleyn dorazila do nemocnice svätého Munga a okamžite narazila na svojho kolegu, jedného z liečiteľov. „Marcus!"

„Kaitleyn, čo tu robíš?"

„Mojich priateľov," Kaitleyn zafňukala a zotrela si slzy. „Mojich priateľov sem asi priviezli. Mučili ich. Cruciatusom."

Liečiteľ smutne prikývol. „Myslíš Alice a Franka Longbottomovcov?"

„Áno, povedz mi, že to bude dobré, prosím," žiadala ho smutne.

Smutne pokrútil hlavou a povedal jej vľúdne: „Kaitleyn, ty predsa vieš, čo spôsobuje tá kliatba. Pozri sa na malého Caspera Fenwicka. Je mi to ľúto, že sú to tvoji priatelia, naozaj veľmi, ale ich mozgy budú už navždy poškodené. Nevyzeralo to s nimi vôbec dobre, keď ich priviezli. Mrzí ma to."

Kaitleyn sa rozplakala. „Nie, to prosím nie..."

„Fakt ma to mrzí," Marcus ju objal, lebo vyzerala, že sa každú chvíľku zrúti. „Veľmi ma to mrzí, Kaitleyn."

„Myslíš, že by som ich mohla vidieť?"

„To naozaj nepôjde. Nie teraz," odvetil jej liečiteľ.

Kaitleyn sa od neho odtiahla a zotrela si slzy. „Sú to najlepší priatelia..."

„Chápem, ale pre nich aj pre teba je to tak lepšie, prosím ver mi," vysvetľoval jej to.

Prikývla. „Dobre."

„Musím už ísť. Naozaj ma to mrzí," riekol jej a potom odišiel. Kaitleyn zostala stáť sama uprostred chodby. Stále premýšľala, hľadala nádej, niečo čo by jej pomohlo myslieť si, že Alice a Frank nedopadnú ako malý chlapec menom Casper Fenwick, ktorý tu ležal už pár rokov. Keď tu pracovala, vždy sa o neho starala, čítala mu rozprávky, lenže chlapec iba veľmi málo reagoval. Nechcela, aby sa to stalo aj Alice a Frankovi.

***

2. august 1981

Alice a Frank boli naďalej v nemocnici sv. Munga a ich stav bol vážny. Kaitleyn už veľmi zúfala, bola nešťastná a Lily na tom nebola vôbec lepšie. Okrem toho Kaitleyn trápili aj ranné nevoľnosti počas tehotenstva a Sophie mala horúčky. Bola naozaj smutná a nešťastná zo všetkého, čo sa deje a čakala iba na nejaké dobré správy, ale tie neprichádzali.

„Alice sa prebrala," povedal jej toho večera Sirius. „Lenže si nič nepamätá. Nekomunikuje, iba hľadí pred seba. Frank je ešte stále v bezvedomí."

Kaitleyn bola rada, že sa Alice prebrala, ale znova jej zrazilo na kolená to, že nereaguje, že si nič nepamätá, že je proste prázdna, lebo bola mučená. Po tvári jej stekala slza, ktorú si ihneď zotrela. „A čo Neville?"