Frozen Moments [HP Fanfiction]

60. Čas vianočný

„Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Spolu oslávime život.

Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Nech žije radosť.

Chcem ti popriať veselé Vianoce.

Z hĺbky môjho srdca.

Kdekoľvek som,

tvoje srdce získam

a úsmev na tvár ti namaľujem."

(Michael Buble & Thalia – Mis deseos/Feliz navidad)

24. december 1995

Siriusová radosť, že má znova plný dom, že je pri ňom Sophie a Harry, bola nákazlivá. Rozhodol sa postarať o to, aby sa každý cítil aspoň tak dobre, ak nie lepšie ako v Rokforte. Neúnavne pred Vianocami pracoval, upratoval a s pomocou všetkých zdobil tak, že dom bol na nespoznanie.

Zo zájdených lustrov už neviseli pavučiny, ale girlandy z imela a zlaté a strieborné lamety, na predratých kobercoch sa ligotali kôpky čarovného snehu a veľký vianočný stromček, ktorý zohnal Mundungus a zdobili ho živé malé víly, zakryl rodokmeň Siriusovej rodiny. Ešte aj vypchané hlavy domácich škriatkov na chodbovej stene mali santaklausovské čiapky a brady.

Všetko bolo také pokojné a krásne. Sirius bol spokojný s robotou, ktorú odviedli. Pomáhali mu hlavne deti, pretože si želal, aby Kaitleyn oddychovala a hlavne ju chcel prekvapiť.

Priviedol ju do salónika a pritiahol k sebe. „Imelo?" zodvihla hlavu a potom sa na neho usmiala.

„Milujem ťa," šepol jej pri perách a potom jej pery spojil s tými svojimi. Chvíľku ju bozkával, tak lačne, akoby to nemohol urobiť dlhú chvíľu predtým, alebo akoby to už nikdy nemal zopakovať.

„Sirius," prerušila bozk. „Aj ja ťa milujem. Teším sa na naše Vianoce, konečne zase spolu."

„A na tvoje narodeniny," doplnil ju. „Pozval som na zajtrajšiu večeru aj tvojich rodičov."

„Ďakujem," usmiala sa na neho. „Budú to pekné Vianoce, veľmi si sa snažil a tento dom vyzerá úplne inak. Som taká rada, že sa usmievaš, že si znova veselý a šťastný."

„Aj ja, Kaily," prikývol. „Chcem, aby sa tu všetci cítili dobre. Keď je tu taká vrava a keď sú tu deti, tak sa cítim lepšie."

„Veď aj ja," pohladila ho po líci.

„Ale chýba ti on," doplnil ju.

„Sirius," zaúpela.

„Aj mne chýba," povedal jej úprimne. „Vážne, Kaily. Sľúbil, že príde, tak príde."

„Nechcem sa hádať."

„Ani ja sa nechcem hádať," pobozkal ju na čelo. „Sľúbil som ti, že dáme veci do poriadku a snažím sa to dodržať."

„Ďakujem, miláčik," prikývla. „Som hladná."

„Zase?"

„Uhm," zasmiala sa a prikývla. „Zase."

„Tak poďme do kuchyne, Molly tam niečo vystrájala pred chvíľkou, možno uvarila už niečo na zajtra, alebo ostalo niečo z večere," vzal jej ruku do svojej a viedol ju zo salónika. Aj keď schádzali zo schodov, nepúšťal ju. Ani keď vošli do kuchyne. Chcel jej dať najavo, že ju ochráni vždy a že naozaj sa snaží, aby všetko bolo úplne dokonalé.