Frozen Moments [HP Fanfiction]

78. V znamení zlých správ

„Pretože, keď som prosil nebo, aby zoslalo anjela,

doviedlo ma to k tebe a skorej, ako som sa zamyslel,

myslel som na teba skorej ako na seba.

Pretože si si získala moju pozornosť, si moje dobrodružstvo,

moja emócia a moja inšpirácia.

(Rio Roma – Por eso te amo)

23. september 1977

September sa pomaly chýlil ku koncu. Siedmaci sedeli práve na hodine Dejín mágie a väčšina z nich zaspávala. Kaitleyn sa snažila prvú pol hodinu naozaj počúvať, lebo profesor Binns rozprával o zakladateľoch Rokfortu, ale stratila sa niekde, keď spomínal ako Brigita Bystrohlavová vymyslela pre školu názov – Rokfort. Spoliehala sa na Lily, ktorá si svedomito písala poznámky a odolávala uspávajúcemu hlasu profesora Binnsa. Druhý kto bol rovnako odolný ako ona, bol Remus. James a Sirius hľadeli do prázdna, zrejme spali s otvorenými očami. Peter drichmal na lavici, aj keď Remus do neho dosť často udieral, aby sa aspoň snažil byť hore. Alice zívala na plné hrdlo a ani sa neobťažovala dať si pred ústa ruku. Kaitleyn sa zatvárali oči, ale snažila sa premôcť, ako to šlo.

Konečne zazvonilo na koniec hodiny. „Prisahám, že vám tie poznámky nepožičiam," hneval sa Remus na svojich troch priateľov. „Vy traja sa ani len nesnažíte dávať pozor."

„Ale snažíme, Námesačník," odvetil mu Sirius, premohol zívanie a pobalil si veci do tašky. „Nemôžeme za to, že ty si odolný voči hlasu Binnsa. My také šťastie na rozdiel od teba nemáme."

„Iba sa málo snažíte," odsekol mu Remus.

„No tak, Námesačník," ujal sa slová James, ktorý si nemusel baliť veci, pretože si ich ani nevybral. Bolo mu hneď jasné, že by si nebol schopný písať poznámky ani päť minút a nie to celú hodinu. „Urobíme, čo budeš chcieť, ale požičaj nám potom poznámky, keď budú skúšky."

Remus mávol rukou nad svojimi kamarátmi a vybral sa von z učebne.

„To znamenalo áno?" spýtal sa Peter svojich dvoch priateľov. Sirius a James na seba žmurkli. Keby im tie poznámky nepožičal, ešte stále majú v zálohe Lily.

***

„Hej, počkajte na nás!" kričal James na celú chodbu spoločne so Siriusom a potom nakoniec dobehli svoje dve dámy.

„Horí niekde snáď, Potter?" uškrnula sa na neho Lily.

„Nie," odvetil jej James, schytil ju do náruče a pobozkal ju. „Len si mi chýbala."

Kaitleyn sa zasmiala, ale potom pocítila Siriusové ruky, ako ju chytili za boky a on ju objal zozadu. Odhrnul jej vlasy z tváre a pobozkal ju na líce. „Dnes bude večierok."

„Zase večierok?" spýtala sa ho Kaitleyn.

„Ako zase? Veď už je to skoro mesiac a my sme ešte neurobili uvítací večierok," vravel jej Sirius. „Nebodaj sa netešíš, ako si spolu zase zatancujeme?"

„Teším sa," otočila sa k nemu, rukami ho objala okolo krku. „Len sa mi zdá, že tie večierky sú nejako často."

„Nežartuj, láska, nie sú. Okrem toho dnes je aj konkurz na metlobal. Chýba nám odrážač a jeden triafač. Takže to celé spojíme a oslávime, keď vyberieme tých najlepších do nášho tímu. Som Jamesov poradný hlas," žmurkol na ňu.