Frozen Moments [HP Fanfiction]

109. Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce

„Dve slzy a kryštálová bolesť,

a ľadový vietor, ktorý preniká do srdca,

zranené sny,

vráť sa, život a vzduch!"

(Paty Cantú – Sueňos lastimados)

26. apríl 1978

Večierok na oslavu víťazstva Chrabromilu v metlobale bol v plnom prúde. Všade bolo veľa jedla, pitia a po celej klubovni sa vznášali chrabromilské zástavy a nad kozubom bola najväčšia a veľký lev uprostred nej vrčal, keď niekto prešiel okolo. Väčšina študentov mala aj po tvárach namaľované zástavy, alebo mená hráčov.

„Poď, pomaľujem ti tvár," zasmiala sa Lily, keď si sadla vedľa Kaitleyn. Ona sama mala na líci chrabomilskú zástavu. „Nechceš?"

„Ty si niečo pila, Lil?" pýtala sa jej Kaitleyn, pretože sa Lily na jej vkus až priveľmi smiala.

„Mala som len tekvicový džús od Jamesa, ale keď tak nad tým uvažujem, tak chutil nejako čudne," zasmiala sa, akoby si vôbec neuvedomila, že jej James do neho nalial isto kúsok ohnivej whisky, ktorú Merlinvie kde zase potiahli.

Kaitleyn nad ňou iba mávla rukou a sledovala Siriusa, ako predvádza Jamesové víťazne chytenie ohnivej strely. Vzhľadom na to, že ani on už nebol veľmi triezvy, to vyzeralo všelijako a väčšina študentov sa na tom dobre bavila. Hlavne Peter, ktorý ho žiadal, aby to opakoval znova, pričom on sám predvádzal niekoľko striel Siriusa na bránu.

Alice a Remus spolu tancovali, ale obaja sa uškŕňali, keď videli Siriusa s Petrom. Z ničoho nič sa pri nich objavil James, ktorého nespozorovala, kedy sa vrátil do klubovne a doniesol ďalšie koláče a niečo na pitie. Potom vzal Lily tancovať, ale tej sa toľko plietli nohy, že nakoniec obaja skončili na zemi a hlasno sa smiali. Potom ju James pobozkal a všetci im zatlieskali.

Kaitleyn sa usmievala, ale oči jej klipkali. Bola akási unavená, ale nechcela odísť z takej dôležitej oslavy. Sirius prestal predvádzať hlúposti a prisadol si k nej.

„Nebavíš sa?"

„Ale čoby, bavím sa," usmiala sa na neho. „Ty si trocha oddýchni, lebo za chvíľku spadneš ako Lily, keď budeš zase niečo predvádzať."

„Ja som v pohode, rozhodne toho znesiem viac ako Evansová," zasmial sa Sirius a pobozkal ju letmo na pery. „Ty si niečo jedla a pila?"

„Áno, samozrejme," prikývla. „Ohnivú whisky som nechcela, takže sa nepokúšaj mi ju dať," varovne na neho zodvihla prst.

„To by som si nedovolil," uistil ju a pobozkal do vlasov. „Smiem prosiť?" spýtal sa jej. Vstal z kresla, kľakol si pred ňu a podal jej ruku.

Kaitleyn sa zasmiala a musela súhlasiť, aj keď bola unavená. Sirius bol taký zlatý a ešte k tomu na ňu pozrel takým psím pohľadom, ktorému odolať sotva mohla. „Samozrejme," podala mu svoju ruku.

Sirius sa pozviechal na nohy a viedol ju na parket. Hrala pomala skladba a Kaitleyn ho objala rukami okolo krku. Pozrel sa jej do očí a usmial sa na ňu. Toto bol ďalší z tých momentov, okamihov, v ktorých bolo toľko lásky, že obaja mali chuť opäť zastaviť čas. Boli takí šťastní, nemysleli na nič zlé, čo sa deje vo svete, užívali si jeden druhého a Sirius aj svojho metlobalového víťazstva, z ktorého sa samozrejme s ním tešila aj ona. Všetko bolo v poriadku.

***

30. apríl 1978

Na konci apríla sa už MLOKy zdali naozaj veľmi blízko. Siedmaci ich mali skladať na začiatku júna, takže im ostával už iba jeden mesiac na učenie. Preto bolo nad učebnicami a poznámkami vidieť už naozaj každého. Ani Sirius, James, Remus a Peter nemali veľa času, aby vymýšľali s nejakými žartíkmi a takisto obmedzili aj svoje nočné výlety do Rokvillu a okolia Rokfortu. Každú voľnú chvíľu sa snažili využiť na učenie, pretože hoci sa tvárili trocha ľahostajne najmä Sirius a James, v skutočnosti im na dobrých výsledkoch záležalo. Chceli sa obaja dostať na aurorský výcvik a to znamenalo naozaj najlepšie známky zo skúšok.