Frozen Moments [HP Fanfiction]

126. Domov je tam, kde si ty

„Odlišná od ostatných,

a jediná v mojich pocitoch.

Tá, ktorá mi dala lásku celú našu mladosť,

odlišné všetko, všetko je,

bez teba je svet naopak,

bez teba.

Môj sen je byť s tebou,

pretože si vždy bola iná,

tak odlišná od ostatných."

(Bustamante – Distinta de todas)

31. august 1981

Stav Alice a Franka bol skutočne vážny. Kaitleyn sa väčšinou na túto tému ani nechcela s nikým zhovárať, lebo ju to veľmi bolelo. Bála sa, že stratila Alice už navždy. Svoju najlepšiu priateľku, ktorá si nepamätala vlastného syna, ani manžela, nieto ešte ju.

„Nemala by si byť taká smutná, kvôli bábätku," radila jej mama, keď prišla na návštevu. Zajtra sa mal začať školský rok, tak ešte mala čas, aby ju prišla navštíviť a tiež aj malú Sophie, ktorá jej sedela na kolenách a ukazovala jej novú bábiku.

„Snažím sa, mama, ale je to veľmi ťažké," riekla jej Kaitleyn.

„Mrzí ma to, Kaily," odvetila jej mama a pobozkala Sophie do vláskov. „Nikdy som nechcela, aby si bola vystavená niečomu takému. Okrem toho Alice a Frank..., takí nadaní mladí ľudia a čo chudáčik ich syn. Augusta musí byť zdrvená."

Kaitleyn po tvári tiekli slzy. Nemala silu stretnúť sa s Frankovou mamou a ani malým Nevillom. Zrejme pani Longbottomová ani nemala záujem o návštevy a slová, že všetko bude v poriadku, keď to vôbec nebola pravda. Dokonca aj samotná Kaitleyn si uvedomovala, že toto už nikdy v poriadku nebude.

„Pozdravuje ťa otec," zmenila Minerva tému. „A tiež aj Aberforth."

„Ako sa má?"

„Otec či Aberforth?"

„No, obaja," povzdychla si Kaitleyn.

„Prirodzene tvoj otec má veľa práce. Začína školský rok a okrem toho všetko okolo Fénixovho Rádu. Po tom, čo sme prišli o Fabiána a Gideona Prewettovcov a teraz aj o Franka, ktorý bol vynikajúci auror, nemusím ti hovoriť, že to nie je jednoduché. Samozrejme, že tvoj otec nechce úplne zamestnať povinnosťami a náročnými úlohami Siriusa, ani Jamesa a Divooký už na všetko sám nestačí..."

„Hm," Kaitleyn si nebola istá, či to chce počúvať. Znelo to všetko tak strašne.

„Aberforth sa má dobre," povedala Minerva, keď si uvedomila, že jej dcéra ju sotva vníma. „Povedala som mu o bábätku a veľmi sa teší."

„Chcela by som, aby to bol chlapec." Pohladila si Kaitleyn bruško. „Môj malý Sirius. Sirius Aberforth. Tak sa bude volať, vieš?"

„Už viem," usmiala sa na ňu mama. „Je to pekné meno."

„Naozaj sa ti páči?"

„Prečo by sa mi nepáčilo?"

„Neviem, možno si čakala ako druhé meno Albus," vravela jej Kaitleyn.

„Kaily, mrzí ma aký vzťah máš s otcom a dúfam, že jedného dňa sa to predsa len zlepší. A rovnako viem, ako veľmi máš rada strýka Aberfortha. Tvoj synček bude nosiť meno po dvoch úžasných mužov. Po svojom ockovi a po tvojom strýkovi, ktorý je skvelý človek, o tom niet pochýb," usmiala sa na ňu mama.