Frozen Moments [HP Fanfiction]

112. Bazový prútik

„Čo zostáva povedať?

Čo je to, čo potrebuješ vedieť?

Keď je toľko, čo cítiť.

Čo nás má presvedčiť?

Podarilo sa nám vytvoriť krištálový svet,

ak si dáme tento bozk, neviem,

musíme sa strhnúť,

navždy spolu.

Ty a ja,

zranení, obávajúci sa riešení.

Vieme, že sme komplici bez obáv,

sme ty a ja."

(Thalia – Tú y yo)

27. jún 1977

Každý, kto ráno prišiel do Veľkej siene utrpel šok. Všade vybuchovali ohňostroje, ktoré ukazovali rôzne nápisy, všade lietali prskavky a niekoľko menších študentov sa skutočne poriadne zľaklo.

Alice nad tým iba mávla rukou, aj keď jej pri uchu preletela prskavka. Uškrnula sa, vybrala prútik a potom ju znehybnila a pobrala sa ku Chrabromilskému stolu, kde sa Kaitleyn a Lily na niečom smiali a mali po dlhej dobe naozaj dobrú náladu.

„Toto nikdy nevyjde z módy, či?" spýtala sa a posadila sa k ním. „Nie je to už trocha otrepané? Ku každému koncu školského roka? Čakala som niečo zaujímavejšie, niečo čo má väčšie grády."

„Buď rada, že je to len toto," zasmiala sa Lily a podala jej čašu s tekvicovým džúsom. „Neviem, či by niekto ustál niečo väčšie."

„Očividne žiadne ďalšie nápady im nezišli na um. Kde vôbec sú?" pýtala sa Alice.

„Po pravde dúfam, že neplánujú nič väčšie," odvetila jej Kaitleyn a dojedla posledné lyžičky ovsenej kaše. „Ale ohňostroje sú fajn. Sú pekné, teda ak ti nevybuchnú priamo pri uchu. Ako sa to práve stalo Regulusovi," zasmiala sa.

Lily a Alice sa pozreli k Slizolinskému stolu. Regulus Black sa mračil a zápasil s pár prskavkami, pričom sa držal za ucho a bol bledší než zvyčajne.

„Nuž," Alice sa napokon rozosmiala. „Isté grády to má!"

Kaitleyn a Lily vybuchli smiechom tiež.

Počas celého dňa mali voľno, lebo sa už nemuseli učiť a tak si užívali pekného počasia. Ohňostroje dnes sprevádzali všetkých a takmer všade. Dokonca Alice prisahala, že ju prskavka prenasledovala aj na toaletu.

Mladší študenti sa ešte učili a učenie bolo veľmi náročné, keď vám každú chvíľku niekde vybuchol ohňostroj, ale to zrejme nikoho netrápilo, lebo aj tak sa učilo len sporadicky. Väčšinou sa čakalo už iba na výsledky skúšok.

Kaitleyn si všimla, že školník Filch sa pokúša ohňostroje ničiť, ale vôbec sa mu to nedarilo a potom ešte musel behom dňa dvakrát vyslobodiť pani Norrisovú z brnenia. Zloduch sa na tom dobre bavil a tak bolo Kailteyn úplne zrejme, že chlapcom pomáha so žartíkmi.

„A toto sa robí?" spýtala sa ho, keď na neho narazila na prázdnej chodbe.

„Zloduch je smutný," povedal jej a uklonil sa. „Úctivý služobníček."

„Prečo si smutný?"

„Akoby ste to nevedeli," povzdychol si, „odchádzajú, všetci moji priatelia odtiaľto odchádzajú a ja si neviem predstaviť, čo si ďalej počnem. Samozrejme, že mi dali nejaké príkazy, ako ďalej Filchovi znepríjemňovať život a ako ďalej robiť žartíky, ale je to veľmi ťažké sa s tým zmieriť. Ešte nikdy som nebol takýto smutný."