Frozen Moments [HP Fanfiction]

99. Nemôže byť až tak zle

„Je čas na revolúciu,

v hodine milovania, čas na revolúciu,

s tvojimi ústami na tých mojich,

v totálnej anarchii.

Budeme obaja žiť,

pretože je čas na revolúciu,

v ktorej láska zvíťazí."

(Enrique Iglesias – Revolution)

28. februára 1978

Február bol na konci, čo znamenalo, že skúšky na MLOKy sa blížili stále viac. Jediní, kto si to ale uvedomoval naplno, boli Lily a Remus. Ostatní tomu naďalej nevenovali priveľmi veľkú pozornosť.

Lily si dávala dohromady väčšinu svojich poznámok a niektoré si po večeroch porovnávala s tými Remusovými. Medzitým sa dohadovali, ktoré knihy by si ešte mali požičať z knižnice, aby to všetko dali dokopy. Peter ich nezvládol už počúvať, lebo vždy keď sa spomenuli skúšky, zbledol a rýchlo si potreboval dať niečo sladké. Ešteže že vedel, kde Remus schováva svoju čokoládu.

James a Sirius riešili pre nich niečo dôležitejšie a to, že na začiatku apríla ich čakal finálny zápas v metlobale. James ako kapitán po večeroch zase pracoval na taktikách a Sirius, ktorý bol jeho asistent mu mile rád pomáhal. Kaitleyn z toho mala celkom radosť, lebo takto aspoň Sirius prestal myslieť na všetky tie smutné veci ohľadom Regulusa. Hoci si bola istá, že nad tým podvedome rozmýšľal, ale navonok vyzeral Sirius o niečo spokojnejšie.

Alice MLOKy nejako vážnejšie neriešila. Patrila medzi tých najšikovnejších študentov a chcela sa stať aurorkou. Kúzlenie a všetko ostatné jej šlo nad mieru dobre a pritom sa nemusela naučiť hromadu kníh a dlhých poznámok.

Kaitleyn nevedela, aký má pocit z MLOKov. Na jednu stranu sa jej učiť ešte nechcelo. Predsa len bol len koniec februára a skúšky boli naplánované až na jún. Ale na druhej strane mala samozrejme strach. Sama najlepšie poznala svoje slabiny. Okrem toho mala v pláne stať sa liečiteľkou a vedela, že dôležitým predmetom je aj Obrana proti čiernej mágií, ktorá bola vždy jej kameňom úrazu. V súbojoch sa nijako nezlepšila. Stagnovala na jednom mieste a doposiaľ nevyhrala ani jeden. Sirius s ňou často trénoval aj na špeciálnom krúžku, ale zvyčajne to skončilo tak, že ju buď nechal vyhrať, alebo jej jednoducho povedal, že sa dosť nesústredí. A ona naozaj nevedela, čo robiť preto, aby sa zlepšila, keď vždy sa do toho snažila ísť na plno. Jednoducho to vôbec nebola jej silná stránka.

„Nemôžeme byť všetci bojovníci, Kaily," šepla jej raz Alice, keď odchádzali z krúžku Obrany proti čiernej mágií. „Sú aj iné veci, ktoré treba robiť. Ty chceš byť liečiteľka, čo je naozaj dôležité povolanie. Nemyslím si, že by si musela s niekým bojovať. Viem, že svet nie je práve najlepší. Ale vždy sú aj tí, ktorí sa musia o bojovníkov starať."

Kaitleyn sa na ňu vďačne usmiala. „Ďakujem, Alice."

„Nie je začo, jednoducho nie každý má na všetko vlohy," mykla Alice plecami. „Zober si mňa na Herbológií, som úplne márna. Nie ako Frank, jemu šiel hádam každý predmet."

„Aj Siriusovi ide každý predmet," podotkla Kaitleyn.

„To bude asi preto, že ich v našich očiach vidíme ako dokonalých. Ver mi, Kaily, tí naši chlapci, musia mať aj nejaké chyby. Len tie Frankové som zatiaľ neodhalila," zasmiala sa Alice a tanečným krokom prešla dole schodmi do Veľkej siene na večeru. Stále sa usmievala, až to bolo nákazlivé.