Frozen Moments [HP Fanfiction]

128. S nikým iným, jedine s ním

„Povedz mi, že veríš v osud

a v to, že naše cesty sa jedného dňa pretnú.

Pretože ja,

verím v osud, verím v teba,

vedela som to v momente, keď som ťa uvidela.

A verím v tvoju lásku,

bez strachu.

A verím v tvoju lásku,

a letím."

(Paulina Goto – Creo en tu amor)

1. september 1998

Keď riaditeľka Minerva McGonagallová predstavila škole nových profesorov – profesora Blacka, ktorý bude vyučovať Obranu proti čiernej mágií a profesorku Blackovú, ktorá si vezme na starosť Transfiguráciu, študenti vyzerali byť nadšení. Meno Sirius a Kaitleyn Blackovci vo svete čarodejníkov niečo znamenalo. Bojovali vo vojne a okrem toho všetkého, takmer každý poznal ten príbeh. A hoci Kaitleyn stále nemala rada, keď o tom ľudia hovorili, postupne si na to zvykla.

Všimla si, ako sa Sophie a Harry na ňu usmievajú. Zrejme ich to prekvapilo, ale očividne aj potešilo. Objavila sa pred ňou večera a ona si uvedomila, aká je hladná. Nuž ešte chvíľku sledovala študentov. Nebolo pre ňu ťažké sa vrátiť do Rokfortu. Už tu dva roky predsa bola, ale stále toto miesto nedokázala nazvať domovom. Teraz to však bude úplne iné. So Siriusom budú mať vlastné komnaty, ako mávali aj ostatní profesori. Bude tam s nimi aj Hope a celý rok bude na blízku aj Sophie a Harrymu. A hocikedy, ak nebude vyučovanie, sa môže vytratiť k Andromede a navštíviť Teddyho.

Sirius sedel vedľa nej a už niečo jedol. Vyzeral spokojne, čo sa odrazilo aj v jeho tvári. Jeho oči sa smiali ako už dávno nie a ona bola šťastná. Obzrela sa za mamou, ktorá teraz sedela na mieste, ktoré je právoplatne náležalo. Kedysi tam sedával jej otec. Najväčší čarodejník. Albus Dumbledore. Jeho meno poznali všetci. Pod jeho menom škola prekvitala. A Kaitleyn dobre vedela, že škola bude prekvitať aj pod menom jej matky. Bude nablízku aj svojej matke. A Rokville je len kúsok, aby bola so strýkom.

Všetko bolo tak zvláštne v poriadku, až ju to desilo.

„Nebudeš jesť, princezná?" pošepol jej Hagrid, ktorý sedel vedľa nej z druhej strany.

„Len som rozmýšľala," prehovorila na neho. „Ale áno, budem. Vyzerá to skvelo ako vždy."

„Mali by ste potom prísť so Siriusom ku mne na čaj a aj s malou Hopie, dávno som ju nevidel," usmieval sa Hagrid. „Určite budeme spolu super vychádzať."

„Som presvedčená, že áno," venovala mu úsmev a potom si predsa len niečo naložila na tanier. Jedlo bolo skvelé, o tom nemusela ani pochybovať. A aj tekvicový džús, ktorý si naliala, bol taký lahodný.

Sirius jedol už asi piaty chod a na niečom sa zhováral s profesorom Flitwickom. Kaitleyn znova sledovala študentov. Premýšľala, ako jej pôjde táto nová rola. Nikdy nevyučovala nič. Milovala Transfiguráciu, zdala sa jej úžasná, taká neuveriteľná, ale predsa len jednoduchá. Toľko sa toho naučila od svojej matky a vedela, že nikdy nebude taká skvelá profesorka, akou bola jej matka, avšak dúfala, že jej to pôjde. Mama jej určite dá veľa rád a určite s ňou bude môcť prebrať všetko, aby to zvládla. Celkom sa na to tešila.

O Siriusa sa neobávala. Pre neho bola Obrana proti čiernej mágií malina. Dokázala si predstaviť, s akou láskou a odvahou bude tento predmet vyučovať. V tomto si bola istá, že jej matka neurobila nesprávny krok. Pamätala si, ako k ním prišla cez prázdniny a navrhla to Siriusovi. Ten chvíľku vyzeral, akoby tomu nemohol uveriť a potom sa začal neuveriteľne tešiť. Nikdy sa nestal skutočným aurorom a ani o to nemal záujem. Tešil sa, že pôjdu znova do Rokfortu, bol z toho taký nadšený. On bol dôvod, prečo Kaitleyn prijala toto miesto. Radšej by pracovala ďalej pre sv. Munga, ale to by znamenalo, že by nebola stále so Siriusom a to by neprežila. Urobila to pre neho a mala z toho dobrý pocit.