Kalysso II. ✔

⇨ Veríš radšej im ako mne? ⇦

Chvíľu sme tam sedeli a dívali sa na seba. Nakoniec som sa zodvihla a chcela ísť do izby.

,,Kam ideš?" spýtal sa Luk.

,,Pobaliť sa. Mama chce aby sme začali odznova. A to aj urobím." povedala som s kamennou tvárou.

Vzdychol si. Chceš na nich zabudnúť? Spýtal sa ma Luk v mysli. S Lukom sa vieme dorozumievať myšlienkami. Je to zvláštne,ale je to tak. Na nich nikdy nezabudnem! Boli to moji rodičia. Moji hrdinovia. Obetovali sa pre nás. Na nich sa zabudnúť nedá. Len sa o nich už nebudeme tak často baviť. Luk prikývol a tiež sa zdvihol a šiel sa pobaliť. Vytiahla som kufor a otvorila skriňu. Mala som tam veľa rúžového oblečenia. Hmmm mala by som si potriediť veci. Začala som vyhadzovať všetky rúžové a svetlé veci. Hmmm mala by som skočiť na nákupy. Pobalila som si všetky zvyšné veci a kufor vzala do chodby. Na hlavu som si dala parochňu,ktorú som si kúpila ešte keď som bola malá. Všetky albumy som nechala tu. Jediné čo mi pripomínalo mamu bol náramok a ocka mi pripomínat futbalový dres s kopačkami. Budem ho nosiť hrdo. Tak a hotovo! O chvíľu prišiel aj Luk. Vzala som si letenky a kartu,ktorá bola v trezore. Mali sme vlastný účet. Pin sme mali napísaný na papieriku vedľa karty. Mama na nás vážne myslela. Ako mi chýba. Nie! Lucy teraz nie je čas žialiť. Vzchop sa! V duchu som sa prefackala. Môžme ísť. Poslala som myšlienku Lukovi. On iba prikývol a pobrali sme sa preč. Zamkla som a posledný krát som sa pozrela na náš dom. Vzali sme si taxík a pobrali sa na letisko. Na prihláške bola presná adresa školy. Keď sme prišli na letisko pozreli sme sa kedy nám ide let.

,,Do riti! Bež!" povedal Luk lebo naše loetadlo zachvíľu odchádza.

Rozbehli sme sa a snažili sa čo najmenej narážať do okoloidúcich.

,,Fuuu stihli sme!" zafučal Luk keď sme sa posadili.

,,Vážení cestujúci. Pripútajte sa,lietadlo odlieta! Prajem vám príjemnú cestu!" zaznelo v rozhlase.

Dala som si slúchatká do uší a zaspala.

,,To nie je pravda! Veríš radšej im ako mne?" spýtala som sa Luka a presunula zrak na nijakých chalanov za ním. ,,A prečo by som im akože nemal veriť?" zasmial sa Luk a prehrabol si svoje hnedé vlasy. Ani neviem prečo,ale ležala som na zemi. Postavila som sa a pohľad zabodla do jeho svetlomodrých očí. Snažila som sa upokojiť. No zrazu do mňa Luk strčil a opäť sa začal smiať. Začal ma kopať a ja som si rukami chránila tvár. ,,No ták Luk prestaň! Luk!"

Skríkla som a prudko som otvorila oči. Bola som celá spotená. Poobzerala som sa okolo seba. Luk spal ako väčšina posádky. Tí čo nespali mali na ušiach slúchadlá a čumili sa do mobilu alebo tabletu. Pozrela som sa von oknom. Nenávidím výšky,ale nie som posero. Toto zvládnem. Na zemi pobehovali malé čierne bodky. Ľudia boli takí malinkí.

,,Prosím pripútajte sa! Už pristávame." začala som triasť s Lukom.

,,Luk?! Už pristávame."

,,Veď dobre! Už som hore!" zamrnčal a otvoril oči.

,,Hmmm na tie hnedé vlasy si budem musieť ešte zvyknúť!" zasmial sa a ja som si skontroľovala parochňu.

Drží! Keď sme pristáli všetci sa nahrunli k východu. Išli sme medzi poslednými. Keď sme vyšli von. Ovanul ma septembrový vánok. Dnes sa zapisuje do škôl. Zvláštne,že je to takto dobre načasované. Zavolali sme si taxík,ktorý nás odviezol pred školu. Zhlboka som sa nadýchla a zatvorila oči. Cítila som ako sa ma Luk dotkol. Pozrela som sa na neho a on na mňa.
Ideme na to? Zaznelo mi v hlave a ja som len prikývla. Vošli sme do budovy plnej ľudí. Väčšinou tu boli chalani. Veď predsalen je to vojenská škola. Prišli sme na recepciu.

,,Dobrý chceli by sme sa zapísať." povedal Luk pokojne a slečna za pultom sa naňho pozrela.

Potom sa pozrela aj na mňa a začala niečo ťukať do počítača.

,,Vaša internátna izba je na 2. poschodí, dvere 118." Podala nám kľučik a my sme sa na seba udivene pozreli.

Tu niesme rozdelený na chlapcov a dievčatá? Slečna si nás všimla a zasmiala sa.

,,Internátne izby sú plné takže buď budete v jednej izbe alebo jeden pôjde na hotel."

,,Tak fajn." povedali sme naraz a pobrali sa do našej izby.

115,116,117...tu je to izba 118. Otvorili sme a nazreli dnu. Bolo to tu celkom pekné. Presunuli sme sa do izby kde budeme spať.