Kalysso II. ✔

⇨ Bojím sa ⇦

Lucy

Zobudila som sa na silnú bolesť v chrbte. Robí mi to starosti. Neviem síce čo to je,ale zväčšuje sa to. Skoro na nič z večera som si nepamätala. Videla som,že je vonku búrka. Tieto výkyvi počasia sú podľa mňa normálne. Veď bolo už tak dlho teplo,že sa ani nečudujem,že prší. Zrazu niečo zapraskalo a spadlo. Pozrela som sa von oknom. Na susedovú záhradu spadol strom. Dosť ma to vydesilo. Nenávidím búrky. Povedala som si,že pôjdem dnes spať k Lukovi. Prišla som k jeho dverám a počula som ako sa s niekym rozpráva.

,, ...Odvtedy čo zomreli rodičia sa nesmeje, netancuje a ku každému je chladná. Bolí ma keď ju takto vidím. Chcem späť starú Lucy. Tú,ktorá vždy keď bola búrka,prišla ku mne a prosila ma aby mohla spať so mnou...tú,ktorá ma dokázala rozveseliť aj keď som mal zlomenú nohu. Ah! Chýba mi!" tieto slová ma zaboleli.

Možno niesom až taká bezcitná ako som si myslela. Mal pravdu. Nesmiala som sa už osem mesiacov. Na všetkých som hnusná,dokonca aj na neho. Bože! Ja som monštrum. Chvíľu som váhala,ale nakoniec som zaklopala.

,,Áno?" ozvalo sa z druhej strany.

Otvotrila som dvere a na posteli sedel Luk s Drewom a obidvaja na mňa prekvapene pozreli.

,,J-ja som...no vieš,vonku je búrka aaa ja...ah! Nemohla by som dnes spať tu?!" spýtala som sa a nahodila psie oči.

Luk sa doširoko usmial a objal ma.

,,Jasné!" skríkol a ja som sa tiež usmiala.

Prvýkrát čo som sa usmiala úprimne, bez pretvárok.

,,Lucy?! T-ty sa smeješ." vykríkol a zdvihol ma na ruky a začal ma točiť.

Začala som sa smiať. Konečne sa cítim vo svojej koži.

,,Tak strašne si mi chýbala!" položil ma na zem a usmial sa.

,,Tak ja už asi pôjdem." povedal Drew a chcel odísť.

,,Počkaj! Nemusíš ísť!" pozrela som sa na neho a on sa mi zahľadel do očí.

,,Tak fajn!" usmial sa a zložil sa na gauči.

Ja som spala s Lukom na manželskej posteli. Možno pre niektorých je to divné,ale pre mňa nie. Veď je to môj brat. Luk po 10 minútach spokojne odfukoval. Mne sa nedalo zaspať. Búrka silnela a ja som sa cítila čím ďalej tým nepríjemnejšie.

,,L-Luk?!" potriasla som ním,ale on sa ani len nepohol.

,,No ták Luk!!" znova som ním potriasla.

Bože! On ma spánok ako medveď v zime. Fuuuu...pokoj Lucy! Je to len búrka. Nebuď posratá! Hádam sa nebojíš obyčajnej búrky?! Zrazu praskol konár a spadol na záhradu. Zľakla som sa a spadla na zem. Au!!

,,D-drew?!" povedala som tichým hlasom, myslela som si,že ma nebude počuť.

,,Áno?!" schúlila som sa do klbka.

,,Bojím sa!" povedala som úplne nečujne.

On sa zdvihol z gauča a prišiel ku mne. Zdvihol ma a položil na gauč. Potom urobil to čo som nečakala. Objal ma a začal ma utešovať. Čakala som,že sa mi vysmeje,ale nič také sa nestalo.

,,Ššš neboj som pri tebe. Ja ťa nikdy neopustím."

,,Pche! Tým si nebuď taký istý."

,,Ale no ták! Snažím sa ťa utešiť!"

Drew

Chvíľu sme tam sedeli v objatí.

,,Drew?" povedala tichým hláskom.

,,Mmm?!" díval som sa do blba a až teraz som sa zadíval do jej nádherných očí.

,,Ďakujem!" usmiala sa a ja som jej úsmev opätoval.

Potom sa mi oprela o rameno a v objatí sme zaspali.

Ráno som sa zobudil vedľa Lucy. Porozhliadol som sa okolo seba a spomenul si na včerajšok. Pri tejto myšlienke som sa podvedome usmial.

,,Dobre ráno!" povedala rozospato Lucy.

,,Dobré ráno princezná." zívla si a ponaťahovala sa.

Bola tak rozkošná. Mal som ju chuť pobozkať. Nie! Čo to trepem! Ja. Nikdy. Nikoho. Milovať. NEbudem. Som predsa Andrew Steve Lauth. Z nás štyroch som asi najväčší sukničkár, teda až po Mattovi. Ale keď ona je taká nádherná a taká krehká. Mám potrebu ju chrániť. Nie! Veď je to Lucy Woodová. Tá sa vie ochrániť aj sama. Z môjho premýšľania ma vytrhla Lucy.

,,Idem spraviť raňajky." povedala Lukovi a usmiala sa.

Ani som si nevšimol,že Luk už je hore.
,,Drew?! Bojím sa!" napodobnil Lucyin hlas.

,,Č-čože?! Ako...?" nadvihol som obočie.

,,Vždy keď býva búrka čakám,kým Lucy zaspí." povedal prosto.

,,Tak prečo si jej neodpovedal?!" zamračil som sa.

,,Ah! Chcel som aby ste sa zblížili. Chcem aby opäť začala veriť ostatným."

,,A prečo práve ja?!" nadvihol som obočie.

,,Pretože Matt ju chcel prefiknúť. Harry ma frajerku a Ed je Ed!" mykol plecami a dodal.

,,A navyše všimol som si ako to medzi vami iskrí. Takžeee..." šibalsky sa usmial a ja som tam chvíľu stál s otvorenými ústami.

,,To sa ti len zdá. Ona a ja sme úplne iný. A keby aj tak ona ma nechce." pozrel som sa do zeme.

,,To si myslíš ty!" žmurkol a odišiel.

Taaak to bolo divné! Šiel som do mojej a Lucyinej izby a otvoril som skriňu. Boli tu iba Lucyine veci. Hrabal som tam asi pol hodinu.

,,Druhý šuflík." o dvere sa opierala Lucy.

Otvoril som skrinku a vybral si čierne tepláky a čierne tielko.

,,Ty si bola na nákupoch?" držal som veci v ruke,veď ja som takéto tepláky nemal.

,,Áno. Vaše veci omylom roztrhal susedov pes."

,,Omylom?" nadvihol som obočie.

,,Č-čože Luk? Áno už idem!"

,,Ja som,ale nikoho nepočul." zakričal som za ňou a zasmial sa.

Obliekol som sa a zišiel dole.

,,Drew?! Dnes budeš bojovať s Lukom ty, kvôli tomu, že Matt ma tie migrény." povedal Ed a sadol si za stôl.

Prikývol som a sadol si tiež za stôl. Boli tu všetci okrem Lucy.

,,Lucy?! Kde sú vlastne naše staré veci?" zakričal na ňu Luk a ona vyšla z kuchyne.

,,Raňajkyyyy!" zasmiala sa a na stôl položila volské oká.

Zrazu skríkla a schúlila sa do klbka.