Kalysso II. ✔

⇨ Snívaj ďalej! ⇦

Auto zastalo. Všetci vystúpili a ja som sa snažila nijako udržať rovnováhu. Začala som skackať,keď ma zozadu niekto chytil.

,,Pusti ma! Ja niesom chromá!" zagánila som na divnoočka.

Stále ma nepúšťal. A ja už som strácala nervy.

,,No ták pusti ma!" iba sa zasmial a znova si ma dal na rameno.

,,Si hluchý! Ja nie som chr..." znova mi nasadili šatku na ústa.

Všetci sa začali smiať, aj Luk. Povedz im nech ma dajú dole inak za to zaplatíte všetci štyria! Jasné?! Luk sa tváril,že nič nepočul a to ma nasralo ešte viac. Chystám pomstu. Blížili sme sa k nejakému domu. Teda skôr vile. Keď prechádzali cez dvere,divnoočko ma naschvál trepol o zárubňu. Uškrnul sa a ja som ho lakťom buchla do chrbta. Šli sme nijakými izbami. Myslím,že keby som sa snažila ujsť,asi by som nemala šancu. Vošli sme do niekoho pracovne. Keď ma položil na stoličku,oproti mne sedel chlap. Mal šedé vlasy,ale vypracované telo.

,,Takže vy musíte byť Luk a Lucy však?! Ja som Ed,toto je Drew..." ukázal na divnoočka.

,, ...tamto je Matt..." ukázal na toho vodiča.

,, ...a tam je Harry." ukázal na chalana s vrabčím hniezdom.

Prekrútila som očami. Zaujímalo by ma čo od nás potrebujú.

,,Ou ako vidím s Lucy ste nemali žiadne veľké problémy!" poznamenal ironicky a ja som znova pretočila očami.

Konečne mi dali dole tu sprostú šatku. Ale nerozviazali ma. A potom mi to bliklo. Do riti! Prečo som si na to nespomenula skôr?! Veď ja mám ten nôž! Začala som sa mrviť. BINGO! Dobre,nikto sa nedíva. Fuuuu... bože to je makačka. Zatiaľ sa Ed rozpráva s Lukom takže mám čas. Fajn! Ruky mám. Načiahla som sa,že si rozviažem aj nohy. Hmmm...buď sa robia,že ma nevidia alebo sú vážne takí slepí. Postavila som sa.

,,Takže! Ak dovolíte ja už pôjdem!" zahlásila som a kráčala ku dverám.

V poslednej chvíli ma Ed chytil za zápästie.

,,Ty nikam nejdeš! A ako si sa vlastne rozviazala?" fajn takže sú vážne takí slepí, a ja som si naivne myslela, že to iba hrajú.

,,Nožom predsa. A prečo by som tu mala akože ostať?"

,,Ty máš pri sebe nôž?" povedal Luk, nadvihol obočie a totálne ignoroval moju otázku.

,,Predstav si! Už asi osem mesiacov." spomenula som si čo sa stalo pred ôsmimi mesiacmi.

Cítila som sa tak prázdno. Ale ja plakať nebudem. Stala sa zo mňa obyčajná bezcitná potvora. A úprimne, nechcem to zmeniť. Mne to takto vyhovuje.

,,A ak sa môžem spýtať,prečo sme vlastne tu?" spýtala som sa po chvíli mlčania.

,,Vieme,že nie ste ako ostatný. Ani my nie sme. Ale o tom sa ešte dozviete. Veľa temných vás chce zabiť,pretože máte veľkú moc. A preto ste tu." nachvíľu som prestala dýchať,ale potom som sa spamätala.

,,Ako mám vedieť,že ste na našej strane?" podozrievavo som sa naňho zadívala.

,,Keby sme neboli...boli by ste už dávno mŕtvy!" zasmial sa Drew a ja som pretočila očami.

,,No to určite!" zamrmlala som si pre seba.

,,A kde akože budeme bývať? Stále na intráku?"

,,Nie! Presťahujete sa sem!"

,,Tak na to zabudni!" Ed sa zasmial a oprel sa o stôl.

,,Môžeš si vybrať s kým budeš v izbe. Buď s Mattom,Drewom alebo Harrym." totálne ignoroval moje protesty.

,,A kde bude Luk?"

,,V hosťovskej!"

,,A-a prečo tam nemôžem ísť ja?!" zamračila som sa.

,,Lebo by si sa pokúsila újsť!" hmmm musím uznať,má pravdu.

,,Ale aj tak...ja nebudem spať v jednej izbe s takými..." nestihla som dokončiť lebo mi Ed skočil do reči.

,,Váž slová! Ak chceš môžeš spať na chodbe." rozosmial sa.

,,Tak fajn! Spím na chodbe!" povedala som rozhodne.

,,Č-čože?" povedal zaskočene,ale potom sa spamätal.

,,Fajn. Keď si nechceš vybrať,vyberem ti ja...Drew odveď ju do tvojej izby!" zavelil a Drew prikývol.

,,Ale..." nestihla som nič povedať,lebo odpochodoval preč.

Grrrr! Zo všetkých si musel vybrať práve jeho?! Myslím,že to urobil schválne,aby ma ešte viac naštval. Nenávidim toho nafúkanca.

Odviedol ma do izby. Bolo to tam vážne luxusné. Gauč,dve kreslá,jedna manželská posteľ,plazma,písací stôl a na ňom lampa,nočný stolík,komoda a dve skrine. Vedľa písacieho stolíka boli dvere do kúpelne.

,,Kde budem akože spať?" spýtala som sa keď som si všimla manželskú posteľ.

,,Na posteli? Žeby?" zasmial sa a ja som zvráštila obočie.

,,A ty?"

,,Pri tebe!" žmurkol na mňa a ja som sa striasla.

,,Snívaj ďalej! Na to zabudni!" prekrížila som si ruky na prsiach a nadvihla obočie.

,,Fajn! Budem spať na gauči!" povedal otrávene a prekrútil očami.

,,Inak zajtra začíname s tréningom. A na prízemí máme posilovňu a aj bazén." povedal len tak mimochodom a rozvalil sa na gauč.

,,OK. Aj tak nemám plavky." sadla som si na posteľ a hľadela z okna.

,,V skrini máš plavky aj veci na tréning! A ako to,že nemáš vlastné? Veď máš sexy postavu." uškrnul sa.

,,To si myslíš ty!" pretočila som očami a pobrala sa do kúpelne.

Ako nie,že by som mala zlú postavu, ale...keď som v plavkách sa nesmierne hanbím. Neviem prečo. Je to tak už od malička. A preto som v živote nebola na dovolenke pri mori, ani na kúpalisku a dokonca ani v bazéne na našom dvore. Skrátka sa cítim nepríjemne. Každý na vás zazerá a ohovára vás aké nevkusné plavky máte, alebo aké máte hrošie stehná alebo sloní zadok...a tak. Nemám to rada.

Rozhodla som si dať sprchu. Parochňu som položila na umývadlo. Nechala som aby horúce kvapky vody stekali po mojom tele. Keď som vyliezla, obmotala som si uterák okolo tela a postavila som sa pred zrkadlo. Vysušila a rozčesala som si vlasy. Mali bielu farbu. Vždy keď mám zvláštne, nepopísateľné pocity sa mi sfarbia na bielo. Dala som ich do drdola a opäť si nasadila parochňu. Zrazu niekto vtrhol do kúpelne.