⇨ Ruky preč! ⇦

238 13 0
                                    

Na mojom stole bol zložený papierik. Nepamätám si, že by som tam nijaký dávala. Žeby tu bol Drew? Alebo Rex? Prišla som k stolu a chvíľu sa na ten papier dívala. Nakoniec som ho ale aj tak otvorila. Neviem prečo, ale začali sa mi triasť ruky. Boli tam iba dve krátke vety, napísané gulôčkovým perom.

Celý tvoj život môže zmeniť jediná sekunda. Len nikdy nevieš ktorá...

Zatiaľ som v tomto dome žiadne guľôčkové pero nevidela. Čítala som si to stále dookola a nedávalo mi to zmysel. Neviem čo tým myslel. Žeby si zo mňa tí dvaja debili robili srandu? Ak áno tak ich rozrazím sa polovicu. Čo nemajú nič iné na práci alebo čo? Vyšla som von z izby. Chcela som sa ich na to spýtať, ale neviem ako. Mohla by som sa ich na to spýtať rovno. Nebudem predsa chodiť okoko horúcej kaše. Ale čo ak to oni neboli a ja sa iba zbytočne strápnim? Zišla som dole kde boli obidvaja na gauči a dívali sa na X-mana. Bezo mňa?

,,Heeej! Prečo ste ma nezavolali?!" odula som spodnú peru a sadla si do kresla.

,,Sorry, ale mysleli sme si, že budeš spať." povedal, ale stále sa díval na telku.

,,Prečo by som mala spať?" nadvihla som obočie a on len mykol plecami.

Ah! Povzdychla som si a sledovala film. Zadívala som sa a v polovici filmu mi niečo napadlo. Načo som sem vlastne išla? Aha!

,,Ehm...nevedela som, že používate guľôčkové pero." povedala som a preistotu sa na nich ani nepozrela.

Periferne som si všimla ako sa na seba nechápavo pozerajú.

,,Ty si pila? Veď guľôčkové pero nepoužíva nikto." povedal Rex a mne sa zrýchlil tep.

,,To, že ho nepoužívaš ty, neznamená, že ho nepoužíva nikto." zasmiala som sa a snažila som zakryť rozrušenie.

Aj oni sa zasmiali a opäť sa "zažrali" do filmu. Pomaly som sa vytratila do kuchyne.

Niekto bol v mojej izbe. A ten niekto bol aj v lese. Ale prečo by mi písal lístočky? Vyhráža sa mi alebo ma chce varovať? Prečo mi aspoň raz v živote nemôžu dať všetci pokoj?! Bože prečo musia všetky divné veci súvisieť so mnou? Ah! Naliala som si džús a potom mi niečo napadlo.

,,Rex? Tie veci v tej skrini si kupoval ty?" postavila som sa do dverí a napila sa džúsu.

,,Nie! Môj kamoš! Keby som ich kupoval ja, tak by si tu chodila len v sexy spodnom pradle." žmurkol na mňa a mne zabehol džús.

Drew sa zamračil a hodil vražedný pohľad na Rexa, aleten ďalej sledoval film a nevšímal si ho. Začala som kašľať a prskať džús. Oni sa začali rehotať. Jasné! Ja sa tu idem zadusiť a oni sa rehocú. Fakt vtipné!

,,Pripomeň mi, že sa mu musím poďakovať." povedala som a posledný krát si poriadne odkašľala.

,,Inak čo ideme dnes robiť?" spýtala som sa, ale obidvaja len mykli plecami.

Wau! To sú odpovede. Fakt ich odpovede, že Level 1.

,,Mohli by sme sa ísť kúpať v jazere." navrhla som a sadla si do kresla.

Oni sa na mňa prekvapene pozreli.

,,Ako vieš, že je tu jazero?" spýtal sa Drew.

,,Dnes ráno som sa šla prejsť." povedala som to akoby mimochodom.

,,Tak fajn! Aspoň nijaká sranda tu bude. A navyše ťa uvidím polonahú." uškrnul sa Rex.

,,Ruky preč!" povedal Drew podráždene a zagánil na Rexa.

Ten sa iba zasmial a postavil sa z gauča. Vyšiel hore a zavrel sa v izbe, ale ešte predtým nám stihol zakričať.

,,Za hodinu odchádzame." a zabuchol dvere.

Pozrela som sa na Drewa, ktorý sa stále mračil. Podišla som k nemu a sadla si mu na nohy. Chytila som mu tvár do dlaní a chvíľu sa mu dívala do očí. Potom som ho pobozkala a usmiala sa. Moje vlasy sa zmenili z čiernej na rúžovú.

,,Neboj! Nie je môj typ!" zasmiala som a objala ho okolo krku.

,,Stále si mi nepovedal akú spomienku si mal pri mne." povedala som a pozrela sa mu do očí.

Konečne sa usmial a majetnícky si ma pritiahol k sebe.

,,No vlastne u teba sa mi ich zjavilo viac..." začal a hlavu si položil na môj hrudník.

,, ...Prvá bola keď som ťa prvý raz uvidel. Bola si síce mrzutá, ale ja som vedel, že si tá najkrajšia bytosť na svete." zahľadel sa do blba a usmial sa.

,,Druhá bola, keď si sa bála búrky, a tak si spala so mnou na gauči." nad touto spomienkou som sa musela usmiať aj ja.

Bol to deň, keď som sa po tých ôsmich mesiacoch prvýkrát usmiala. Vtedy som si uvedomila, že nemôžem byť zlá na ľudí, ktorých mám rada.

,,A posledná bola vtedy, keď som ti na tréningu dal pusu a tebe sa sfarbili vlasy na rúžovo..." zasmial sa a opäť sa mi pozrel do očí.

,, ...ako teraz" dodal a ja sa stavím, že som bola červená ako hasičské auto.

On sa začal nekontroľovatrľne smiať. Skryla som si tvár do dlaní.

,,Ani nevieš aká si zlatá, keď sa červenáš." zrazu zvážnel a odokryl mi ruky.

,,Vždy ťa mám chuť pobozkať." povedal a už sa ku mne zača nakláňať, keď zrazu...

Kalysso II. ✔Where stories live. Discover now