Kalysso II. ✔

⇨ Musíme ju odtiaľto dostať! ⇦

,,Harry?!" slzy sa mi tlačili do očí, ale neplakala som.

,,Neboj sa ostatní sú ďaleko v bezpečí." povedal, keď si všimol môj vystrašený pohľad.

Vydýchla som si, ale stále tu bol Harry. Začala som sa mykať, ale tie okovy boli príliš tesné. Dean sa začal smiať.

,,Poviem ti, ten tvoj kamoš odstavil polovicu našich stráží. Ale mňa neporazí nikto." pochválil sám seba a ja som pretočila očami.

,,Takže Lucy!" začal Dean a vytiahol z vrecka nôž a položil ho Harrymu na krk.

,,Rozmyslela si si to?" už-už som chcela niečo povedať, keď som ucítila ako sa mi uvoľnili okovy.

Pozrela som sa na Harryho. V jeho očiach som videla malé iskričky. A potom mi to docvaklo. ...odstavil polovicu našich stráží... on ma prišiel zachrániť aj napriek tomu, že ho môžu zabiť. Stalčil jeden pohyb a okovy by spadli.

Dean sa na mňa škeril a ja som ho mlčky sledovala.

,,Fajn!" povedal a potiahol nožom.

,,Nieee!" zajačala som s plne sily a slzy sa mi začali valiť.

Možno si hovoríte, že je to LEN Harry. Ale nie je to LEN Harry. Možno si myslíte, že je to vedľajšia postava, ale nemáte pravdu. Aj Harry mal vlastný život. Rodinu, kamarátov, priateľku. Každí je hrdina vo vlastnom príbehu. A teraz zomrel hlavný hrdina v tom Harryho príbehu.

Zaťala som päste a počkala kým sa strážcovia dostali k Harryho telu. Práve som sa rozhodla. Už nebudem ďalej utekať. Je čas sa pomstiť. Za rodičov, za Harry a aj za Drewa. Trhla som rukami a okovy spadli s rachotom na zem. Vlasy sa mi zmenili na čieno, tak isto aj oči. Všetky oči padli na mňa. Vytvorila som ohnivú guľu a hodila ju po prvom strážcovi. Druhého som obmotala rastlinami a zavesila dole hlavou. Takto to pokračovalo. Vrhali po mne nože a ja som sa len tak-tak uhíňala. Jeden anjel sa na mňa vrhol. Zvalil ma na zem a chcel do mňa zapichnúť nôž, ale ja som sa odkotúľala preč a kopla ho do hlavy. Bojovala som s niekoľkými anjelmi naraz, keď zrazu som ucítila v bruchu bodavú bolesť. Padla som na kolena. Pozrela som sa na brucho a potom som zdvihla hlavu, uvidela som Drewa. Usmiala som sa naňho. Áno! On mi hodí nôž do brucha a ja sa usmievam. A viete prečo? Pretože už ma nemôžu ďalej mučiť a ja sa konečne stretnem s rodičmi. Viečka mi oťažejú a ja padnen na zem.

Drew

Nechápem prečo ju Dean tak chce. Veď je to len obyčajná baba. Marco hovoril, že je to len obyčajná sopliačka, ktorá si nezaslúži takú moc. S tým s ním súhlasím, i keď... niečo mi na nej nesedí. Strašne mi niekoho pripomína, ale ja neviem koho. Neviem si spomenúť. Vždy sa na mňa usmieva a mňa vždy potom šteklí v hrudi. Je to taký divný pocit. Aaaa!

Práve Dean zabil nijakého chlapca. Pozrel som sa mu do očí. Znova mám ten pocit. Tie jeho oči, ja viem, že ho poznám! Niečo zaštrngotalo na zemi. Bola tam ona a v očiach mala nenávisť, hnev a smútok. Jej vlasy sa zmenili na čierne, tak isto aj oči. Spacifikovala snáď polovicu strážcov. Intuitívne som siahol po nôž a hodil. Padla na kolená a pozrela sa na mňa. Jej oči boli...rúžové, takisto aj vlasy. Pozrel som sa jej do očí a vtedy som to uvidel. Jej úsmev, oči, vlasy, pery. Jej smiech...na všetko som si spomenul.

Lovec

Tá baba je akčnejšia než sa zdá. Áno povedal som, že je to rozmaznané decko. Nevedel som, že jej zomreli rodičia. Ale to je teraz jedno. Padla na zem. Do riti! Ten idiot Drew! Teraz je čas. Vrhol som sa na ostatných anjelov. Drew tam iba stál akokeby videl ducha. Potom sa chytil za hlavu. Čo to s ním do riti je?! Snažil som sa ju dostať von, ale na chodbe ma stoplo pár strážcov. Je ich na mňa moc. Jeden sa zahnal a ja som sa zapotácal. Vytiahol nôž, keď zrazu padol na zem. Stál za ním Drew. Nadvihol som obočie, lebo so totálne ničomu nerozumel. Prečo to robí?!

,,Teraz nie je čas vysvetľovať! Musíme ju odtiaľto dostať!" povedal a zobral ju na ruky.

Rozbehol som sa za ním a odbíjal strážcov. Vyšli sme von a rozbehli sa do lesa. Viem presne kam mám ísť.

Lucy

Búši mi v hlave a brucho ma neskutočne páli. Počkať! Ó nie! Takže so stále nažive. Bojím sa otvoriť oči, ale nakoniec to aj tak urobím. Na moje prekvapenie nie som mojej cele. Ležím na mäkkej posteli. Izba síce nebolá veľká, ale bola pekne zariadená. Veľká skriňa, nočný stolík dvoje dvere. Jedny typujem, že sú od kúpelne. Taktiež typujem, že sme v nrjakej chate, pretože cez okno vidno len stromy.

Snažím sa postaviť, ale pichne ma v bruchu. Znova si ľahnem a mimovoľne si chytím brucho. Skúsim to znova, ale veľmi veľmi pomaly a opatrne. Postavím sa a otvorím jedny dvere. Hmmm asi som našla kúpeľnu. Vošla som dnu a pozrela sa do zrkadla. Rukou si zakryjem ústa aby som nezvískla. Pre boha! Vyzerám strašne! Moje vlasy boli dúhové a hlavne boli na každú svetovú stranu. Kruhy pod očami som mala dobreže nie až niekde pri brade. Opláchla som si tvár a prstami prehrabla hrivu. Pozrela som sa do zrkadla.

,,Lepšie to už nebude!" mykla som plecami a vyšla z kúpelne.

Chcela som otvoriť dvere, ale zrazu sa rozleteli a ja som dostala čelovku s dverami. Zapotácala som sa dozadu a spadla na zem. Cítila som ako mi vystrelila bolesť do brucha. Našťastie to nebolo až také silné. Chytila som si hlavu. Au! Nado mnou stál Drew a mne poskočilo srdce.

,,Ježiši prepáč! Nevedel som, že si už hore. Práve som ťa šiel skontroľovať a..." hovoril a ja už som to nevydržala a objala ho, na moje prekvapenie sa neodtiahol, ale objal ma tiež.

,,Mala by si si ľahnúť!" odtiahne sa a chytí ma na ruky a odnesie na posteľ.

,,Ako to...?" začnem no neviem ako sa to mám spýtať.

,, ...že si ťa pamätám?!" dokončil Drew a sadol si vedľa mňa na posteľ.