Kalysso II. ✔

⇨ Zhni v pekle! ⇦

Vonku boli Dean, Austin, Leonard, Tori, Katie a na čele tej bandy samozrejme nemohol chýbať Brandon. Práve držal Ruprta pod krk.

,,Hej! Nechaj ho napokoji!" zvrieskla som a všetky oči padli na mňa.

,,Ale ale...princezná sa vrátila. Ty si si akože myslela, že mi môžeš utiecť?!" začal sa smiať a hodil Ruprta na zem.

,,Tak to ani náhodou." povedal a vytiahol nôž.

,,Počkať! Keď už ma teraz máš. Nechaj ich ísť!" on sa iba ironicky zasmial.

,,Hah! Také ľahké to nebude." povedal a diabolsky sa mu zablyslo v očiach.

Ani som sa nenazdala a už boli v sebe. Všetci medzi srbou bojovali a ja som nevedela čo mám robiť. Rozbehla som sa najskôr oproti Deanovi. Chvíľu sme medzi sebou bojovali. Bolo to nesmierne ťažké, pretože som mala šaty. Zrazu som na ramene ucítila prudkú bolesť. Sakra! Porezal ma. Ja som ho podkopla a z ruky mu odkopla nôž. On mi chytil nohu a zvali ma na zem. Priľahol ma a začal ma škrtiť. Mykala som sa, ale mal neuveriteľne silný stisk a ja som začala zamdlievať. Rýchlo som sa snažila niečo nahmatať. Zobrala som kameň a trrsla ho po hlave. Uvoľnil stisk a ja som sa vyslobodila. Zrazu som uvidela ten nôž. Dean sa rozbehol oproti mne a skôr ako som sa stihla spamätať skončil ten nôž v jeho srdci.

,,Nie!" počula som ako nirkto zajačal a zrazu sa prrfo mnou zrútilo telo Tori.

Mala v sebe zabodnutý nôž. Pozrela som sa kto ho hádzal a tam stál Austin. Zdá sa, že bol dosť v šoku.

,,Tori" povedala som a čupla si k nej.

,,Bež! A bojuj. Zaslúžiš si byť voľná." zašepkala a mne sa do očí nahrnuli slzy.

Austin rýchlo pribehol a zobral di ju do náručia.

,,Nie. Nie. Prosím. No ták." triasol s ňou a ja som ho rýchlo odstrčila.

Položila som jej ruku na ranu v bruchu. Vytiahla som jej nôž a zavrela oči. Snažila so sa nesústrediť a výkriky ani na nič podobné. Pritlačila som jej ruku na ranu a nadýchla sa. Sústredila som sa na ranu, ktorä sa začala pomaly zoceľovať. O chvíľu bola úplne zocelená a ja som prudko odtrhla tuku z jej tela a prudko sa nadýchla. Začala sa mi točiť hlava. Tori sa nadýchla a otvorila oči dokorán. Ani ja som nrmohla uveriť tomu, že som to dokázala. Zrazu ma niekto strhol za vlasy a postavil na nohy.

,,Chcel som, aby sme boli najmocnejší pár na svete. Ale zvládnem to aj bez teba. Takže...nejaké posledné slová?" pozerala som sa Brandonovi do očí.

,,Zhni v pekle!" povedala som a skôr ako sa stkhol spamätať som ho bodla nožom, ktorý som vytiahla Toti z brucha.

On ma pustil a rýchlo si chytil ranu. Pozrel sa na mňa a následne sa zrútil na zem a zmenil na prach. Ah! Vydýchla som a sažila sa popadnúť dych. Bolo mi neuveriteľne zle. Točila sa mi hlava a bolo mi na odpadnutie. Asi kvôli tej Tori.

Zelenoočko (Marco)

Bojovali sme snáď celú večnosť. Polka z nás jr v bezvedomí a ja sa snažím ubrániť útokom Leonarda. Tvári sa tak nemilosrdne, že vyzerá ako psychopat. Zrazu ma pritisne o stenu chaty a začne ma škrtiť. Dochádza mi kyslík a ja viem, že zomriem. Nebojím sa smrti.

,,Ešte chceš niečo povedať, predtým ako ťa pošle za tvojou ženou a deckom?" uškrnie sa a ja som si myslel, že vybuchnem.

,,Skap!" zachraptím a jeho stisk sa upevní.

Vražedne sa na mňa pozrie a tá zlosť z neho doslova srší.

,,Ako chceš! Chcel som ti vyhovieť, ale..." zrazu sa jeho stisk povolí a z úst mu vytečie pramienok krvi.

Premení sa na prach a ja sa konečne nadýchnem. Chytím si hrdlo a snažím sa popadnúť dych. Pozre sa pred seba, na človeka, ktorý ma zachránil. Ona?! Prečo by to robila?! Pozriem sa na Lucy a tá sa na mňa usmeje a zrazu omdlie. Neviem prečo ani čo sa jej stalo. Jedboducho omdlela.

Lucy

Tma. To je jediné čo vidím. Potom ako som zachránila zelenoočka som to už nezvládla a zrútila sa. A teraz sa snažím otvoriť oči, ale nejde to. Počujem len jemné pípanie prístrojov presne takých ako sú v nemocnici. Pomaly ako leňochod otvorím oči. Uvíta ma biela nemocničná izba. Poobzerám sa okolo seba. Vedľa na ďalšej nemocničnej posteli leží Ruprt a vedľa neho modroočko. Obidvaja boli v rovnakom bezvedomí ako ja predchvíľou. Na gauči sú rozvalení Lee a Jack. Zrazu niekto zaklope a vojde dnu. Lee s Jackom sa strhnú a pozerajú ako vyorané myši.

,,Dobré ráno Šípové Rúženky." poviem potichu a oni sa na mňa pozrú a potom sa usmejú.

,,Lucy! Už si hore!" Lee rýchlosťou svetla pribehne k moje posteli a obíme ma.

Pozriem sa na Austina a Tori, ktorí stoja vo dverách.

,,Ahoj. Ako ti je?" spýtam sa Tori a ona sa na mňa pobavene pozrie.

,,To sa pýtaš ty mňa?" zasmeje sa a aj ona ma obíme.

,,Som rada, že si živá a zdravá." poviem a usmejem sa na ňu.

,,Ďakujem. Keby nebolo teba, už dávno by som bola mŕtva." povie smutne a Austin ju zozadu chytí za ramena.

,,Ďakujeme." povie Austin a spolu s Lucy mi podajú knihu.

Nechápavo na nich pozriem, ale knihu si vezmem.

,,To aby si sa tu nenudila." povie Tori a zasmeje sa.

Ah! Som rada, že to takto dopadlo. Možnože bude teraz pokoj. Možno. Môj život je veľmi zvláštny, ale umožňuje mi spoznať nových ľudí, i keď o niektorích som prišla. Musím sa s tým zmieriť a začať odznova. Otočiť list a začať písať novú kapitolu môjho života.